Donald Trump v uplynulých týždňoch zintenzívnil svoj záujem o Grónsko. Nevylúčil pritom, že ak to nepôjde „po dobrom“, použije svoju silu. Neodrádza ho ani fakt, že ide o spojeneckú krajinu Severoatlantickej aliancie.
V Bielom dome sa v stredu (14. 1.) rozhoduje o budúcnosti najväčšieho ostrova sveta. Do Ameriky už smerujú grónski a dánski diplomati.
Pred plánovanou schôdzkou ešte grónsky premiér zopakoval, že ak si musí vybrať medzi Dánskom a Spojenými štátmi, volí Dánsko. Dodal, že ostrov nie je na predaj.
„Je to akýsi štít, ktorý nastavuje americký kontinent smerom k Európe a k Eurázii. Jeho význam prvýkrát takto stúpol počas druhej svetovej vojny, kedy ho Spojené štáty prvýkrát okupovali,“ hovorí o strategickom význame Grónska Daniel Gurňák, regionálny geograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzita Komenského v Bratislave.
Podotýka však, že po vojne Dánsko nechalo USA voľnú ruku, čo sa týka vojenských záležitostí v Grónsku, teda budovanie základní či umiestnenie vojakov.
Tvrdý americký postup s využitím armády by Gurňák považoval za veľkú ranu pre samotný zmysel Severoatlantickej aliancie.
„NATO by sa až príliš priblížilo bývalej Varšavskej zmluve, ktorej jediný efektívny spoločný zásah bol proti vlastnému členovi, teda proti Československu v roku 1968, a nie nejaká obrana proti vonkajšiemu útoku. Toto by sa tomu dosť nápadne podobalo,“ vyhlásil odborník.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
