Podľa odborníkov je ľudská preferencia monogamie veľmi nezvyčajná, pretože sa pravdepodobne vyvinula z nemonogamného skupinového spôsobu života typického pre šimpanzy.
Vedci zostavili rebríček vernosti v živočíšnej ríši, do ktorého zaradili aj človeka. Štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the Royal Society B Biological Sciences je založená na analýze pomeru plných a polovičných súrodencov.
Logika tohto výskumu je jednoduchá: čím vyššia je miera monogamie u daného druhu, tým viac súrodencov má spoločných oboch rodičov.
Vzorom celoživotnej oddanosti je škrečok kalifornský, u ktorého 100 % súrodencov pochádza z toho istého páru.
Na opačnom konci rebríčka je ovca soayská, ktorá bola identifikovaná ako najmenej verný druh. Vďaka páreniu s mnohými baranmi sú súrodenci menej ako jedno percento populácie.
Ľudia skončili s podielom vlastných súrodencov na úrovni 66 % na siedmom mieste.
Analýza potvrdzuje, že monogamia je dominantným modelom nášho druhu, hoci medzi primátmi je to veľmi nezvyčajné. Napríklad len 6 % horských goríl má súrodencov a len 4 % šimpanzov, čo ich stavia na rovnakú úroveň ako delfíny.
Podľa odborníkov je ľudská preferencia monogamie veľmi nezvyčajná, pretože sa pravdepodobne vyvinula z nemonogamného skupinového spôsobu života typického pre šimpanzy.
Štúdia však poukazuje na zásadný rozdiel medzi ľuďmi a zvyškom prírody. Zatiaľ čo u zvierat sú párenie a rozmnožovanie úzko prepojené, u ľudí zohrávajú úlohu antikoncepcia a kultúrne zvyky.
Nevera nemusí znamenať koniec vzťahu. Viac sa dozviete z archívneho rozhovoru so psychológom, ktorý bol hosťom v Teleráne:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
