Trump hovorí o porážke, expert o adaptácii. Realita vojny je menej čiernobiela, než tvrdia politici. Ukazuje sa, že aj Rusko dobiehajú problémy.
Vojna na Ukrajine už onedlho vstúpi do svojho štvrtého roku. Napriek tomu, že americký prezident Donald Trump počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že konflikt ukončí do 24 hodín, mier je zatiaľ v nedohľadne.
Trump nedávno tlačil Kyjev do nevýhodnej dohody a vyhlasoval, že prehra Ukrajiny je naozaj len otázkou času. Je tomu naozaj tak?
Analytik Isaac C. Flanagan, spoluzakladateľ americkej neziskovej organizácie Zero Line, ktorá pomáha ukrajinskej armáde identifikovať problémy a nachádzať riešenia, si myslí, že západný naratív je mylný.
„Západný naratív balansuje medzi teóriou, že ruské víťazstvo je neodvrátiteľné, a krátkymi momentmi, v ktorých sa Ukrajina opisuje ako nezastaviteľná. Ani jeden z týchto extrémnych naratívov nezodpovedá tomu, čo sa v skutočnosti deje,“ uviedol Flanagan na podujatí Atlantic Council.
Pripomína, že je veľmi ťažké vedieť, čo sa deje na fronte, keďže ide o líniu dlhú vyše 1 200 kilometrov a situácia nie je všade rovnaká. Každý sektor má svoju vlastnú dynamiku a vývoj. Kým niektoré úseky sú zaťažené viac, na iných panuje relatívny „pokoj“.
Analytik, ktorý pravidelne navštevuje front a má prístup k vojenským jednotkám, uvádza, že táto vojna je úplne odlišná od toho, ako si mnohí experti mysleli, že sa bude vyvíjať, aj od toho, na čo boli vycvičení ruskí vojaci a dokonca aj vojaci Severoatlantickej aliancie (NATO).
Netreba zabúdať, že pred vypuknutím nevyprovokovanej ruskej agresie si mnohí mysleli, že Ukrajina dokáže vzdorovať len pár dní, maximálne týždňov. V skutočnosti nikto nečakal, že po takmer štyroch rokoch bude mať vojna charakter zákopového konfliktu, ktorý poznáme z prvej svetovej vojny.
Ukrajinci však prekvapili zavedením moderných bojových technológií na front. Drony a elektronický boj sa stali veľmi významnými súčasťami dnešných bojov.
Flanagan opisuje Ukrajincov ako veľmi pragmatických a mimoriadne adaptívnych, čo sa ukázalo už v prvých týždňoch vojny. Riešenia problémov, ktoré vznikajú na fronte, dokážu aplikovať v tempe, ktoré by na Západe nebolo možné – v ideálnom prípade v priebehu niekoľkých týždňov či dokonca dní.
„Na Západe by väčšina armád za ten čas len vyplnila papierovačky,“ opísal schopnosti ukrajinskej armády.
A to nie je jediná vec, ktorá Ukrajincov odlišuje od ich západných kolegov. Kyjevské sily sú ozajstnými „reformátormi“ v oblasti vojenského velenia, keď sa rozhodli armádu do istej miery „demokratizovať“. V ukrajinskej armáde majú prístup k citlivým údajom, ktoré sú na Západe zvyčajne vyhradené veliteľom alebo vysokopostaveným dôstojníkom, aj nižšie postavení vojaci. Tí tak môžu v reálnom čase sledovať priebeh vojenských operácií.
„Je to boj medzi dvoma odlišnými spôsobmi vedenia vojny – masou verzus adaptáciou. Neznamená to, že favorizovaná musí byť Ukrajina. Masa dokáže ohromiť adaptáciu, ak je rozdiel v zdrojoch príliš veľký,“ vysvetlil.
Pripomína však, že Ukrajinci sa vďaka adaptácii učia rýchlejšie a dokážu získať taktické výhody, ktoré sa však neprejavia okamžite na mape dobytých území.
Pri svojej poslednej návšteve frontu zaznamenal americký analytik zlepšenie morálky medzi ukrajinskými vojakmi a po prvýkrát za posledné roky sa nestretol s pesimizmom.
Napriek tomu má zakladateľ neziskovej organizácie obavy.
„Čo ma znepokojuje, nie je bojová kapacita Ukrajiny, ale schopnosť pokračovať v tomto tempe. Sú tam ľudia, ktorí bojujú roky, niektorí prakticky od roku 2014, bez naozajstného oddychu. Otázkou nie je, či dokážu udržať líniu, ale či budú mať adekvátnu podporu na udržanie adaptácie pri takomto leveli tlaku,“ vysvetlil.
Napriek tomu nemajú vyhraté ani Rusi. Naopak, čoskoro môžu čeliť vážnym problémom, čo je už takmer konsenzus medzi odborníkmi.
„Čo však západní pozorovatelia často prehliadajú, je fakt, že Rusko vykazuje vážne známky opotrebenia. Vynakladajú enormné zdroje na veľmi skromné územné zisky. Ukážkou je Kupjansk,“ pripomína Flanagan.
Kremeľské sily viackrát vyhlásili, že mesto dobyli. Nakoniec ich však Ukrajinci obkľúčili a vytlačili.
Napriek tomu sa stále objavujú naratívy, že Ukrajina prehráva a je len otázkou času, kým ju sily Vladimira Putina dobyjú. Verejne to vyhlasuje napríklad Trump, ktorý argumentuje, že Ukrajinci by sa mali s Rusmi dohodnúť aj za cenu straty územia a nevýhodných podmienok.
Podľa Flanagana tento argument na prvý pohľad dáva logiku, no v skutočnosti takéto predikcie nie sú postavené na faktoch.
„V roku 2025 Rusko obsadilo približne 4 300 kilometrov štvorcových, čo je menej ako 1 % ukrajinského územia. Aj konzervatívne odhady hovoria o ruských stratách v stovkách tisíc. To ukazuje, že pri takýchto stratách na jeden kilometer by bolo veľmi ťažké udržať čo i len toto tempo na zvyšku územia Ukrajiny, ktoré Putin požaduje,“ vysvetľuje.
V historickom meradle takéto straty viedli bojujúce strany k vyčerpaniu. Zrejme sa tomu nevyhne ani Rusko.
„Predpovedať však, kedy sa vyčerpanie stane neúnosným, je veľmi ťažké,“ hovorí spoluzakladateľ neziskovej organizácie. Odhady expertov sa líšia – kým niektorí tvrdia, že Rusko vydrží bojovať do konca tohto roka, iní hovoria o ďalších rokoch.
Flanagan však dodáva, že ak by Rusko pokračovalo v takomto tempe, úplné dobytie Ukrajiny by trvalo dekády a stálo by bilióny.
Ani tento predpoklad o dekádach však úplne nezodpovedá realite, pretože neberie do úvahy skutočnosť, že Ukrajinci podnikajú protiútoky. Viackrát sa stalo, že Rusi oznámili dobytie mesta či obce, no následne z nich boli vytlačení.
Podľa analytika sa tiež ukazuje, že Ukrajinci dokážu brániť svoje územie účinnejšie a proti oveľa väčšej presile než Rusi.
Kľúčovou otázkou podľa Američana nie je, či Ukrajinci vydržia brániť svoje územie, ale či Západ vydrží v podpore Ukrajiny. Rusi si podľa neho veľmi dobre uvedomujú, že vojenská cesta do Kyjeva nevedie. Preto sa teraz snažia situáciu ovplyvniť prostredníctvom diplomacie.
„Existujú dôkazy, že Rusko si je veľmi dobre vedomé, že nedokáže zvíťaziť na operačno-taktickej úrovni. Svoje najväčšie úsilie preto investuje do politickej roviny. Snažia sa vyhrať túto vojnu diplomaticky. Myslím si, že vedia, že na bojisku zvíťaziť nemôžu,“ hovorí.
Bývalá administratíva Joea Bidena odmietala s Ruskom rokovať, pretože verila, že ciele Kremľa zostávajú nezmenené – ovládnuť celú Ukrajinu a premeniť ju na bábkový štát riadený z Moskvy. Trump naopak opakovane tvrdí, že Rusi chcú uzavrieť mier, a to aj napriek tomu, že odmietli splniť väčšinu požiadaviek USA vrátane prímeria.
Trump by pritom mohol zvýšiť tlak na Putina a Rusko, čím by zvýšil šance, že Kremeľ bude brať rokovania vážne. Zatiaľ to však neurobil a namiesto toho vyvíja tlak najmä na Ukrajinu.
Ďalšie ekonomické sankcie, najmä v energetickom sektore, by mohli Rusku výrazne ublížiť. Už teraz Kremeľ zápasí s ekonomickými problémami a vysokou infláciou.
„Už dnes vidíme indikátory problémov. Regionálne bonusy pre regrútov skolabovali. Napríklad v Samare klesli z 3,5 milióna rubľov (približne 38 000 eur) na 400-tisíc rubľov (asi 4 380 eur),“ vysvetľuje.
Pripomína, že aj regionálne ekonomiky sú vo veľkom deficite, čo priznávajú aj ruskí politici, ktorí tvrdia, že nemajú peniaze napríklad ani na obnovu energetickej infraštruktúry.
„Rusi uzavrú dohodu iba vtedy, ak k nej budú donútení. Je to jednoduché,“ dodal.
Európska únia chystá odvetu za Trumpove clá, viac sa dozviete vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
