Ukrajina v súčasnosti nemá schopnosť priamo zasiahnuť cieľ vzdialený približne 3 800 kilometrov. Existujú však aj ďalšie dve možnosti, ako by sa dal železničný most zničiť.
Zničenie jediného mosta by mohlo vážne narušiť schopnosť Ruska viesť vojnu na Ukrajine. Nejde pritom o často spomínaný Kerčský most, ktorý spája Rusko s Krymom.
Podľa odborníkov z prestížneho amerického Hudsonovho inštitútu je v súčasnosti najdôležitejším bodom v Rusku železničný most ponad rieku Jenisej v sibírskom meste Krasnojarsk. Zničením tejto spojnice Transsibírskej magistrály medzi východom a západom Ruska by pre Kremeľ bolo veľkou ranou.
Je to jediný vysokokapacitný železničný most cez rieku Jenisej, čo z neho robí kľúčovú železničnú tepnu medzi východom a západom, spájajúcu európsku časť Ruska so strednou Sibírou a tichomorskými exportnými terminálmi na Ďalekom východe.
Po Krasnojarskej železnici sa ročne prepraví viac ako 80 miliónov ton nákladu. Ide predovšetkým o produkty a suroviny nevyhnutné pre ruskú vojnovú ekonomiku, od munície a zbraní cez uhlie a kovy až po ropu a ropné produkty.
Podľa analýzy Hudsonovho inštitútu by zničenie mosta malo ďalekosiahle dôsledky najmä preto, že cez neho prechádzajú zbrane, munícia a vojenská pomoc od spojencov Ruska.
Akýkoľvek vojenský náklad z Číny alebo Severnej Kórey, ktorý vstupuje do Ruska cez Ďaleký východ a potom smeruje železnicou do vnútrozemia a ďalej na front, musí prekročiť rieku Jenisej práve tu v Krasnojarsku.
Most slúži aj ako centrálny uzol pre vojenské presuny medzi Moskvou, Centrálnym vojenským okruhom a Východným vojenským okruhom.
V prípade zničenia alebo vážneho poškodenia mosta by došlo k okamžitému ochromeniu železničnej dopravy medzi západným Ruskom a východnou Sibírou.
Cestná ani riečna doprava by nedokázali kompenzovať straty vzhľadom na svoju relatívne nízku kapacitu a sezónne obmedzenia. Analytici vypočítali, že na dosiahnutie ročnej priepustnosti mostu v Krasnojarsku a prepravu takého objemu nákladu z jedného brehu na druhý by bolo potrebných približne dva milióny nákladných vozidiel.
„To by si vyžadovalo približne 5 500 nákladných vozidiel denne, ktoré by plynule prechádzali cez niekoľko mostov nad riekou Jenisej a po zvlnených sibírskych cestách, ktoré nie sú stavané na takúto kapacitu,“ uvádza Hudsonov inštitút.
Výstavba dočasného železničného mosta cez rieku by predstavovala obrovskú technickú a stavebnú výzvu. Obnovenie čiastočnej kapacity by trvalo mnoho mesiacov a kompletná náhrada schopná zvládnuť objem transsibírskej železničnej dopravy by pravdepodobne trvala roky.
Analytici tvrdia, že v priebehu týždňov po zničení mosta by Rusko čelilo nahromadeniu nákladnej dopravy, nedostatku kľúčových priemyselných materiálov a vážnemu narušeniu dodávok vojenského materiálu zo Severnej Kórey. V priebehu mesiacov by sa ekonomický dopad stal veľmi závažným, najmä vo východných regiónoch Ruska, ktoré sú silne závislé od prepravy tovaru na západ.
Ukrajinskí plánovači si určite dobre uvedomujú túto Achillovu pätu Ruska a zrejme je iba otázkou času, kedy sa o zničenie mosta pokúsia. Útok by však bol pre Kyjev mimoriadne zložitou operáciou. Strategicky dôležitý objekt je totiž veľmi dobre strážený
Ukrajina v súčasnosti nemá schopnosť priamo zasiahnuť cieľ vzdialený približne 3 800 kilometrov.
„Útok na most si preto vyžiada, aby Ukrajina opäť preukázala značnú vynaliezavosť na bojisku,“ uviedli Coffey a Kasapoğlu a dodali, že Kyjev má v súčasnosti dve možnosti.
Prvou možnosťou je zopakovať operáciu Spider Web v novej verzii. To znamená, že opäť tajne prepraviť veľké množstvo bezpilotných systémov v blízkosti mosta. Druhou možnosťou je tradičná sabotáž s pomocou partizánov.
Explóziu na Kerčskom moste zachytila kamera. Archívne zábery si pozrite v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
