Obohatenie uránu z 60 na 90 percent je relatívne malý technologický krok. Sú na to však potrebné jadrové zariadenia, o ktorých USA tvrdia, že boli zničené pri útokoch v minulom roku.
Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff tvrdí, že iránski vyjednávači sa v prvom kole rokovaní začiatkom tohto roka chválili, že majú dostatok vysoko obohateného uránu na výrobu 11 atómových bômb, informuje portál Times of Israel.
„Na tom prvom stretnutí nám obaja iránski vyjednávači bez hanby priamo povedali, že majú pod kontrolou 460 kilogramov 60 % (obohateného uránu) a že si uvedomujú, že z neho môžu vyrobiť 11 atómových bômb,“ spomína Witkoff v rozhovore pre Fox News.
Spojené štáty však tiež tvrdia, že zničili iránske jadrové zariadenia, takže Irán by nemal mať možnosť premeniť tento obohatený urán na bombu.
Witkoff však tvrdí, že iránski vyjednávači „boli hrdí na to, že sa im podarilo obísť všetky druhy kontrolných protokolov a dostať sa do bodu, kde mohli vyrobiť 11 atómových bômb“.
Witkoff zároveň hovorí, že počas prvého stretnutia sa iránski vyjednávači chválili aj tým, že majú „neodňateľné právo“ obohacovať svoje jadrové palivo.
„Odpovedali sme, že prezident sa domnieva, že máme neodňateľné právo zastaviť vás v tom, čo robíte,“ ozrejmil Witkoff.
„Jared a ja sme sa na seba len zmätene pozreli a povedali: ‚Teraz sme v tom naozaj až po uši‘,“ dodal.
Následne opakoval svoje tvrdenie, že vysoko obohatený urán, ktorý Irán nahromadil, by sa mohol premeniť na zbraňový urán za týždeň alebo desať dní.
Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. Obohatenie uránu z 60 na 90 percent je relatívne malý technologický krok. Sú na to však potrebné jadrové zariadenia, o ktorých USA tvrdia, že boli zničené pri útokoch v minulom roku.
Witkoff tvrdí, že americký prezident Donald Trump ho spolu s Kushnerom vyslal na rokovania s Iránom, aby dosiahli dohodu, v ktorej by Teherán súhlasil s likvidáciou svojho raketového programu, ukončením podpory svojich zástupcov, likvidáciou svojho námorníctva, „aby sme mohli mať slobodu na moriach“, a ukončením svojho jadrového obohacovania.
„Prišli sme tam a pokúsili sa s nimi uzavrieť spravodlivú dohodu, ale bolo veľmi, veľmi jasné, že to nebude možné – pravdepodobne už na konci druhého stretnutia, ale potom sme sa vrátili na tretie stretnutie, len aby sme to naposledy skúsili,“ pokračuje Witkoff.
„Chceli, aby sme podali pozitívnu správu. To stretnutie však nebolo pozitívne,“ hovorí Witkoff.
Podľa neho Američania počas rokovaní dospeli k záveru, že Irán nemá iný záujem ako obnoviť obohacovanie jadrového paliva s cieľom vyrobiť jadrovú zbraň.
Irán dlhodobo tvrdí, že neusiluje o jadrové zbrane a že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely.
O situácii na Blízkom východe sme sa rozprávali s odborníkom na americkú politiku Branislavom Ondrášikom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
