Nová štúdia upozorňuje, že aj obmedzená jadrová výmena by mohla spôsobiť globálnu katastrofu. Pri veľkom konflikte veľmocí by šancu na prežitie mali podľa expertov len dve krajiny.
Konflikt na Blízkom východe opäť rozprúdil obavy z tretej svetovej vojny či dokonca jadrovej vojny. Spojené štáty, ktoré vlastnia jadrový arzenál, tvrdia, že Irán sa ho snaží získať tiež.
Medzitým sa odohráva aj konflikt v susedstve Iránu, kde sa ďalšia jadrová veľmoc Pakistan dostala do sporu so svojím susedom Afganistanom, ktorému vládne Taliban.
Nová štúdia vedcov zverejnená v časopise Nature hovorí, že aj pomerne malá jadrová výmena, ktorá by zahŕňala stovky jadrových hlavíc, by na Zem priniesla doslova apokalypsu. Nevzťahovala by sa len na konkrétny región, ale na celý svet.
Výbuchy by spôsobili rozsiahle požiare, pri ktorých by sa sadze, dym a splodiny dostali do atmosféry. Tie by mohli blokovať slnečné žiarenie – tento jav dostal označenie jadrová zima.
Povrch Zeme by sa bez slnečných lúčov výrazne ochladil a skrátil by sa vegetačný cyklus rastlín, čo by spôsobilo nedostatok potravín. Na jadrovú zimu by pritom stačil konflikt medzi Pakistanom a Indiou, ktoré majú dohromady približne 300 až 350 jadrových hlavíc.
Ešte horšie by však dopadol konflikt medzi krajinami, ktoré vlastnia tisíce hlavíc. V takom prípade by mohli zomrieť miliardy ľudí a šancu na prežitie by mali len dve krajiny.
Uvádza to odborníčka na apokalyptické scenáre Annie Jacobsenová, autorka knihy Jadrová vojna. Pri písaní knihy skúmala účinky možnej jadrovej výmeny medzi veľmocami, ako sú USA, Rusko či Čína, uvádza portál Unilad.
„V ohnivých výbuchoch by bezpochyby zomreli stovky miliónov ľudí,“ vysvetlila expertka. Ďalší by zomreli v dôsledku rádioaktívneho spadu.
Tí, čo by prežili, by však nemohli hovoriť o „šťastí“ – hrozilo by im, že zomrú hladom v podmienkach jadrovej zimy.
„Štáty ako Iowa a Ukrajina by boli desať rokov pokryté snehom, a poľnohospodárstvo by tak zlyhávalo. Keď zlyhá poľnohospodárstvo, ľudia jednoducho zomierajú,“ povedala Jacobsenová.
Tí, čo by nezhynuli okamžite, by sa postupne mohli zapájať do bojov o potraviny.
Existuje však „bezpečné“ miesto, kde by ľudia prežili? Expertka tvrdí, že áno – mala by ním byť Austrália a Nový Zéland.
Podľa nej výskumy naznačujú, že by to boli „jediné miesta, kde by sa skutočne mohlo udržať poľnohospodárstvo“. Obe krajiny už teraz pestujú odolnejšie plodiny a spoločne s odľahlou polohou by to mohlo byť kľúčové.
Vojna na Blízkom východe trvá už siedmi deň. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
