Dve výsadkové lode spozorovali pomocou satelitných fotografií. Ovládnutie strategického iránskeho ostrova by zasiahlo až 90 % iránskeho ropného exportu, no jeho poloha v dosahu dronov a rakiet zvyšuje riziko pre invázne sily.
K Blízkemu východu sa rúti výsadková obojživelná loď USA. Je temnou predzvesťou pozemnej invázie na iránsky kľúčový ostrov?
Americký prezident Donald Trump a tiež Pentagón nevylúčili pozemnú inváziu do Iránu.
Väčšina analytikov si však myslí, že nasadenie vojakov na ovládnutie Iránu, prípadne zvrhnutie tamojšieho režimu, je nepravdepodobné.
Experti však nevylučujú, že USA by mohli obsadiť určité lokality, ako napríklad jadrové zariadenia, pobrežie Iránu alebo strategický ostrov Chark.
Potvrdzujú to informácie agentúry Reuters, ktorá na základe svojich zdrojov – predstaviteľov USA – uviedla, že takéto plány boli prediskutované. Z vojenského hľadiska sú však považované za riskantné.
Ovládnutie ostrova Chark by však mohlo predstavovať veľkú ranu pre iránsky režim. Až 90 % exportu iránskej ropy pochádza práve odtiaľ. Problémom by však mohol byť fakt, že ostrov je v dosahu iránskych dronov a rakiet.
O možných plánoch na pozemnú inváziu by podľa expertov z Defense Express mohla svedčiť aj obojživelná loď USS Tripoli, ktorá je určená práve na výsadkové operácie. Loď smeruje k Blízkemu východu z Filipín, ukazujú satelitné snímky.
THE NAKED SPRINT: Tripoli ARG Transits Malacca Unescorted
— MT Anderson (@MT_Anderson) March 18, 2026
OSINT Update (MAR 17): The USS Tripoli (LHA-7) and USS New Orleans are currently off the coast of Malaysia near Port Klang, pushing NW through the Strait of Malacca completely unescorted.
If current AIS tracks are to be… https://t.co/eUvfSHz7pZ pic.twitter.com/kObU2LPzCi
Na fotografiách zo satelitu je vidieť, že lode vytvárajú veľké brázdy, čo nasvedčuje vysokej rýchlosti, ktorou sa pohybujú. Do Perzského zálivu by sa tak loď v spoločnosti ďalšej výsadkovej lode USS New Orleans mohla dostať približne v polovici budúceho týždňa.
„A tak je USS Tripoli teraz verejným ‚potvrdením‘ pripravenosti amerických ozbrojených síl na vykonanie obojživelnej operácie proti Iránu. Predtým sa tým istým ‚potvrdením‘ stala lietadlová loď s jadrovým pohonom USS Gerald R. Ford, ktorá sa stala posledným ukazovateľom nezvratnosti úderu, ktorý bol vykonaný nasledujúci deň,“ myslia si analytici.
USS Tripoli nesie na palube približne 1 700 námorníkov. Tí majú k dispozícii leteckú podporu v podobe stíhačiek F-35B, konvertoplánov Bell Boeing V-22 Osprey či útočných vrtuľníkov AH-1Z.
Loď však neposkytuje schopnosť vylodenia obrnených vozidiel. Vojaci by tak ostali bez tohto užitočného prvku, no ochranu by im mohli poskytnúť vrtuľníky a lietadlá vo vzduchu.
Samozrejme, presun týchto lodí môže byť len ďalším „ťahom“ americkej administratívy s cieľom posilniť tlak na Irán. Či je to tak, ukáže až čas. Určite je však menšia vojenská operácia pravdepodobnejšia ako celkové ovládnutie krajiny.
Irán je totiž viac ako štyrikrát väčší ako susedný Irak, kde americké vojská mierili na začiatku tohto storočia. Táto operácia spolu s vojnou v Afganistane sa preslávila ako jedna z „nekonečných vojen“ USA.
Pripomeňme, že Američania boli v Afganistane 20 rokov, no ani za ten čas sa im nepodarilo poraziť Taliban, ktorý napokon znovu získal územie. Pri americkom sťahovaní vojakov obsadil aj hlavné mesto, pričom sa nestretol ani s odporom vládnych síl, čo vyústilo do potupného odchodu USA. To následne otriaslo popularitou vtedajšieho prezidenta Joea Bidena, ktorá sa odvtedy už nezlepšila.
Navyše Irán nie je len veľký rozlohou, ale je aj pretkaný pohoriami, čo by predstavovalo taktický vojenský problém.
Aj verejná mienka v USA nepodporuje myšlienku nasadenia amerických vojakov do Iránu. Ukazuje to prieskum Quinnipiac University, podľa ktorého s nasadením nesúhlasí 74 % opýtaných. Len 20 % Američanov túto myšlienku podporuje.
Trump navyše čelí tlaku aj zo strany svojich straníckych kolegov. Tí sa obávajú, že zdĺhavý konflikt, ktorý zvyšuje ceny pohonných palív aj tovaru, môže znížiť ich šance na znovuzvolenie v nadchádzajúcich novembrových voľbách do Kongresu. Tie pravidelne menia pomer síl vo Washingtone, pričom úradujúci prezident zvykne stratiť väčšinu aspoň v jednej komore, niekedy aj v oboch.
Ukrajina môže pomôcť s eliminovaním dronov pomocou dronov, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
