Na ochranu vlastnej základne čakali Briti viac než tri týždne. Zdržanie torpédoborca a jeho problémy opäť odhaľujú slabiny kráľovského námorníctva.
Na začiatku mesiaca (2. marca) mieril na britskú leteckú základňu na Cypre dron, ktorý zasiahol hangár. Napriek tomu, že nespôsobil väčšie škody ani nikoho nezranil, vyvolal značné obavy nielen v krajine, ale aj v Európe.
Pokusy zasiahnuť základňu sa neskôr opakovali, no drony boli zostrelené gréckym letectvom.
V dôsledku toho britská vláda rozhodla, že k Cypru pošle svoj torpédoborec HMS Dragon, ktorý posilní protivzdušnú obranu základne.
Trvalo však vyše troch týždňov, kým loď 24. marca na Cyprus doplávala.
Deň po útoku sa politici dohadovali, či je vôbec potrebné túto loď vyslať. Napokon sa rozhodli, že ju vyšlú. Ďalších šesť dní trvala jej príprava na úlohu. Loď bola v tom čase podľa informácií The Telegraph v suchom doku – mala pri sebe lešenie a odobraté zbrane. Plavidlo totiž malo podstúpiť údržbu.
Briti tvrdia, že takáto príprava zvyčajne trvá 1,5 mesiaca.
Ďalšie dva týždne sa loď presúvala z Británie na Cyprus, pričom zdržanie vraj spôsobil silný vietor a taktiež fakt, že posádka vykonávala intenzívne cvičenia, ktoré ju mali pripraviť na úlohu.
„Vo všeobecnosti celá táto situácia plne demonštruje, aká promptná je reakcia Londýna na skutočné bezpečnostné výzvy, a to aj pokiaľ ide o jeho vlastné zariadenia. A nejde o nedostatok len jednej lode, ale o oveľa horší systémový dôsledok,“ komentujú časový presun experti z portálu Defense Express.
Torpédoborec patrí do triedy Type 45, ktoré sú sužované technickými problémami. Zo šiestich exemplárov sú iba dva v bojovej pohotovosti (HMS Dragon a HMS Dauntless). Ďalšie štyri sa buď modernizujú, alebo čakajú na uvedenie do prevádzky.
Dôvodom sú problémy najmä s pohonnou jednotkou a turbínami, ktoré sa najmä v teplej vode prehrievajú, čo vedie k výpadkom pohonu a dokonca aj elektriny. Lode tak končia nedobrovoľne „plachtiace“. Navrhnutá preto bola oprava, no tá len pri lodi HMS Daring trvala osem rokov, počas ktorých bola mimo služby. Vo všeobecnosti jeho námorné sily nestačia na plnenie záväzkov doma ani vo svete.
?️"Her presence is a visible demonstration of the #RoyalNavy’s commitment to protecting our people and our interests, at home and overseas"
— Royal Navy (@RoyalNavy) March 24, 2026
After intensive prep @HMSDragon is now in the Eastern Med to begin operational integration into Cyprus’s defences.https://t.co/7i2wdPF0hy pic.twitter.com/neB9WG3abh
Britské námorníctvo však nemá problém len s loďami, ale aj s personálom, ktorého je taký nedostatok, že v minulosti muselo vyradiť zo služby niektoré plavidlá, aby mohlo ich posádky presunúť na tie najdôležitejšie. Problémom je tiež nízka kvalifikácia námorníkov a vysoká fluktuácia.
Námorníctvo Veľkej Británie sa pritom považuje za jedno z najväčších v Európe a má tiež hrať významnú rolu v obrane starého kontinentu. Nedostatok plavidiel, námorníkov a nízke investície do námorníctva však vyvolávajú otázky, či by bolo schopné efektívne plniť bojové úlohy.
Čo sa týka samotných dronov na Cypre, spočiatku sa predpokladalo, že išlo o iránske drony. Neskôr cyperskí politici vyhlásili, že zrejme skutočne išlo o iránske drony – pôvodom, teda výrobou, Šáhid. Vypustené však zrejme boli z Libanonu, kde operuje spojenec Teheránu Hizballáh. Toto militantné hnutie, podporované práve režimom v Iráne, často vystupuje koordinovane so svojím mecenášom.
Torpédoborec má poskytnúť dodatočné kapacity v boji proti dronom. Je špeciálne určený práve na protivzdušnú obranu, pričom na palube nesie 48 vertikálnych odpaľovacích systémov Sylver A50 pre rakety zem – vzduch Aster 15 a 30.
Okrem toho má helikoptéry AW159 Wildcat a viacero typov automatických kanónov, ktoré sa tiež môžu použiť proti dronom.
Irán naďalej vykonáva dronové útoky po celom Blízkom východe. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
