Začína sa boj o Mesiac. Svetové veľmoci, USA a Čína, chcú mať na povrchu našej prirodzenej družice vlastné základne už do konca tohto desaťročia. Odborníci hovoria o novodobých vesmírnych pretekoch, v ktorých ide o prestíž, technológie, ale aj geopolitickú dominanciu.
Pôvodný plán NASA bol ambiciózny. Po misii Artemis 2 mali už o pár rokov pristáť na Mesiaci s ľudskou posádkou. To sa však mení. Program mešká, najmä kvôli lunárnej rakete Starship od SpaceX, ktorá je pre budúce misie kľúčová.
„Mešká vo vývoji približne dva roky, a tým pádom bolo potrebné celý program viackrát odkladať. A možno najdôležitejším dôvodom je to, že Čína, ako povedal nový administrátor NASA, by ich mohla geopoliticky predbehnúť,“ vraví Pavol Bobík zo SAV.
Čína sa netají tým, že s Amerikou súperí. Vyvíja nové lode aj rakety a často mlčí až do momentu prekvapenia.
„Oni dopredu veľmi neoznamujú, na čo sa chystajú, a potom budeme zrazu prekvapení,“ myslí si Ján Baláž zo SAV, člen Medzinárodnej astronomickej akadémie.
Američania však majú pred sebou technologickú výzvu. Ak chcú na Mesiaci postaviť základňu, musia otestovať, či dokážu priamo na obežnej dráhe prečerpať do Starshipu približne 1200 ton paliva.
„Toto je vec, ktorá ešte nebola realizovaná. Keď uvidíme v decembri, že to klaplo a funguje, je väčšia šanca, že to budú Američania,“ hovorí Bobík.
Ďalším krokom bude opakované pristávanie na mesačnom povrchu. Ak všetko pôjde podľa aktuálnych plánov, prvé moduly základne by mohli začať vznikať už v rokoch 2028 až 2029.
Len počas prvých dvoch rokov sa počíta s 21 pristátiami automatizovaných robotických modulov. Postupne by sa mala základňa premeniť na trvalé osídlenie Mesiaca.
„Verím, že do konca tohto desaťročia, povedzme do roku 2030, sa to Američanom podarí. Uvidíme však, či to bude rýchlejšie než v prípade Číny. Zažívame nové kozmické preteky,“ vraví Jakub Kapuš, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
