Ako dodal, hlavný cieľ vojny bol podľa neho dosiahnutý.
Americký prezident Donald Trump prednesie v stredu večer miestneho času „dôležitý“ prejav k národu, ktorý sa bude týkať vojny proti Iránu, oznámil Biely dom. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v príspevku na platforme X spresnila, že Trump v prejave v stredu večer o 21.00 h miestneho času (3.00 h SELČ) „poskytne dôležité informácie o Iráne“.
Krátko pred Leavittovej oznámením Trump povedal, že Spojené štáty ukončia svoje vojenské operácie voči Iránu do dvoch až troch týždňov, pričom k tomu podľa neho nebude potrebná ani žiadna dohoda medzi Teheránom a Washingtonom.
Ako dodal, hlavný cieľ vojny - aby Irán nemohol vyvinúť jadrovú zbraň - bol podľa neho dosiahnutý. „Nezáleží na tom, či si sadnú za rokovací stôl, alebo nie. Vrátili sme ich o 15 až 20 rokov späť. Nemajú žiadne námorníctvo, žiadnu armádu, žiadne letectvo. Nemajú žiadnych vodcov,“ uzavrel Trump.
Vojna na Blízkom východe sa začala americko-izraelskými útokmi na Irán 28. februára. Ešte v ten deň zahynul aj iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Irán reagoval odvetnými údermi na americké základne v Izraeli a v krajinách Pezského zálivu.
Spojené štáty budú musieť po ukončení vojny s Iránom „prehodnotiť“ svoje vzťahy so Severoatlantickou alianciou (NATO), uviedol v stredu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
„Ako sa domnievam, niet pochýb o tom, že po skončení tohto konfliktu budeme musieť tento vzťah prehodnotiť. Budeme musieť prehodnotiť hodnotu NATO v tejto aliancii pre našu krajinu,“ povedal Rubio moderátorovi Seanovi Hannitymu na stanici Fox News.
Dodal však, že „v konečnom dôsledku“ to bude rozhodnutie, ktoré musí urobiť prezident Donald Trump.
Šéf americkej diplomacie uviedol, že počas svojho pôsobenia v americkom Senáte bol „jedným z najsilnejších obhajcov NATO“, pretože v ňom „videl veľkú hodnotu“.
Veľká časť tejto hodnoty podľa Rubia spočívala v existencii vojenských základní v Európe, ktoré americkej armáde umožňovali „projektovať silu do rôznych častí sveta“.
„Ak sme sa teraz dostali do bodu, keď aliancia NATO znamená, že tieto základne nemôžeme využívať – že ich v skutočnosti už nemôžeme využívať na obranu záujmov Ameriky – potom je NATO jednosmernou ulicou,“ dodal.
Rubio podľa AFP zašiel ešte ďalej a uviedol, že hoci Washington nežiada spojencov v NATO, aby v rámci vojny proti Iránu podnikali letecké útoky, ale „keď potrebujeme, aby nám umožnili použiť ich vojenské základne, ich odpoveď je 'nie'? Potom si musíte položiť otázku – prečo sme v NATO?“
Vyjadrenia Rubia prichádzajú po tom, čo viaceré európske krajiny obmedzili americkej armáde využívanie základní na svojom území. Predtým v utorok vyšlo najavo, že Taliansko odoprelo americkému lietadlu povolenie na pristátie, kým bolo na ceste na bojovú misiu na Blízky východ.
Španielsko zasa v pondelok uzavrelo svoj vzdušný priestor pre americké lietadlá vykonávajúce bojové misie proti Iránu.
Národná banka Slovenska varuje, čo sa stane, ak sa vojna v Iráne tak skoro neskončí:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
