Ostrov, ktorý expedícia objavila vďaka neplánovanej zmene kurzu, zatiaľ nemá meno.
Hoci žijeme v dobe satelitov a mohlo by sa zdať, že naša planéta je už kompletne zmapovaná, stále sa nájdu hluché miesta. Najnovším príkladom je objav, s ktorým sa pochválila medzinárodná expedícia.
Tím 93 odborníkov, ktorý skúma úbytok ľadu a odtok vody z Larsenovho šelfového ľadovca na severovýchode Weddellovho mora objavil ostrov, o ktorom sme doteraz nevedeli, informuje server Phys.org.
Objav sa im podaril úplnou náhodou, keď muselo výskumné plavidlo čeliace nepriaznivým poveternostným podmienkam hľadať útočisko v závetrí ostrova Joinville.
Ein internationales Forscherteam ist im antarktischen Weddellmeer auf eine bislang in keiner Seekarte verzeichnete Mini-Insel gestossen. https://t.co/O7l07AyAUE pic.twitter.com/z1LMhsBt3e
— Tages-Anzeiger (@tagesanzeiger) April 8, 2026
Vedci a posádka lode boli prekvapení náhlym objavom ostrova, ktorý bol doteraz na dostupných námorných mapách označený len ako nebezpečná zóna.
„Na našej ceste námorná mapa označovala oblasť s nepreskúmanými nebezpečenstvami pre plavbu, ale z toho nebolo jasné, čo to je a odkiaľ informácie pochádzajú,“ uviedol Simon Dreutter z bremerhavenského Inštitútu Alfreda Wegenera (AWI), ktorý poskytol expedícii ľadoborec Polarstern, na ktorom sa vedci plavia.
Nebolo hneď jasné, že ide o ostrov. Pri pohľade z diaľky totiž predpokladali, že ide o špinavý ľadovec. Lepši predstavu získali, až keď sa ľadoborec k miestu priblížil na 150 metrov.
„Prehľadal som všetky pobrežné línie, ktoré sme mali v laboratóriu batymetrie, a vrátil som sa na mostík. Keď sme sa pozreli von oknom, uvideli sme ‚ľadovec‘, ktorý vyzeral akosi špinavo. Pri bližšom preskúmaní sme zistili, že to pravdepodobne bola skala. Potom sme zmenili kurz a zamierili tým smerom a bolo čoraz jasnejšie, že pred nami je ostrov,“ vysvetlil Dreutter.
Posádka následne pomocou senzorov preskúmala dno aj ostrov, na jeho fotografovanie použila aj dron. Výsledkom prieskumu je, že ostrov je dlhý 130 metrov a široký 50 metrov, pričom najvyššia časť vyčnieva asi 16 metrov nad hladinu.
Ostrov zatiaľ nemá meno, čo sa však po oficiálnom registračnom procese zmení. Cieľom je, aby sa ostrov dostal do máp.
Odborníkom nie je jasné, prečo je ostrov na námornej mape označený ako nebezpečná zóna, ale v iných dátových súboroch nie je uvedený ako pobrežie, a prečo je poloha uvedená na námornej mape vzdialená približne jednu námornú míľu od skutočnej polohy.
Na analyzovaných satelitných snímkach sa ostrov kvôli ľadovej pokrývke takmer nedal odlíšiť od početných ľadovcov, ktoré sa v bezprostrednej blízkosti pohybovali.
Hlavným cieľom nemeckého výskumu je opísať, ako vyzerajú ekosystémy v antarktickom ľade. Ten totiž rozhodne nie je len zamrznutá voda, obýva ho množstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov. Vedci by radi zistili, akým spôsobom tieto organizmy prispievajú k uhlíkovému cyklu v Južnom oceáne.
Túto úlohu však vedci vykonajú až po ukončení expedície, ktorá má skončiť 9. apríla 2026 na Falklandských ostrovoch. Odtiaľ sa ľadoborec Polarstern vydá na cestu cez Atlantik a do svojho domovského prístavu v Bremerhavene by sa mal vrátiť v polovici mája.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
