Preplnené ulice, vyššie ceny aj nové obmedzenia v známych letoviskách tlačia cestovateľov k menej objaveným krajinám. Do pozornosti sa tak dostávajú miesta, ktoré boli doteraz mimo hlavného turistického prúdu.
Kým Grécko, Španielsko, Taliansko či Francúzsko ďalej zápasia s nadmerným turizmom, časť dovolenkárov sa obzerá po pokojnejších alternatívach, píše Euronews a portál Time Out.
Ľudí čoraz častejšie odrádzajú davy, dlhé čakanie, drahšie služby aj opatrenia proti masovému turizmu, ktoré už v niektorých mestách zahŕňajú denné limity návštevníkov alebo stopku pre nové hotely.
Aj preto rastie záujem o menej známe európske krajiny, ktoré sľubujú silnejší kontakt s miestnym životom a autentickejší zážitok.
Jednou z nich je Moldavsko, ktoré patrí k najmenej navštevovaným aj cenovo najdostupnejším štátom v Európe. Vlani do krajiny prišlo približne 525-tisíc turistov. Návštevníkov láka najmä vidiecka krajina bez veľkých zásahov turizmu, výrazná gastronómia a zmes sovietskej, latinskej, slovanskej a rumunskej kultúry, ktorá je viditeľná aj v architektúre Kišiňova.
K najväčším ťahákom patrí vinárska tradícia. Cestovatelia môžu zamieriť do Mileștii Mici s najväčšou zbierkou vín na svete alebo do Cricovy, ktorú preslávilo rozsiahle podzemné mesto vína.
Záujem budí aj Podnestersko, často opisované ako živé múzeum sovietskej éry, či kláštorný komplex Orheiul Vechi vytesaný do vápencových útesov.
K tomu sa pridávajú lesy Codrii, tradičné jedlá ako mamalyga a plăcinte aj možnosť spoznať dedinský život cez remeslá a hospodárenie, ktoré sa tu dedia po generácie.
Nenápadným, no výrazným menom na zozname je aj Lichtenštajnsko. Jedna z najmenších krajín sveta mala v roku 2022 len asi 85-tisíc turistov. Malý alpský štát stavia na rozprávkovej atmosfére, horskej prírode a kombinácii tradície s umením.
Návštevníci si môžu prezrieť zámok Vaduz, pozrieť si Národné múzeum, Múzeum známok či Pokladnicu a milovníci vína môžu zamieriť aj do kniežacieho vinárstva.
Z modernejšej strany krajiny zaujme Kunstmuseum Liechtenstein, známe svojou tmavou kubickou budovou.
V zime aj lete láka stredisko Malbun a neobvyklým zážitkom sú výlety s lamami pri Triesenbergu. Turisti si navyše môžu vo Vaduse nechať opečiatkovať pas ako netradičný suvenír.
San Maríno zostáva aj napriek svojej povesti skôr pokojnou destináciou. Mikroštát obklopený Talianskom je zapísaný v UNESCO a označuje sa za najstaršiu republiku sveta, no v roku 2025 zaznamenal len niečo vyše dvoch miliónov turistov.
Krajina ponúka výhľady na Jadran aj taliansky vidiek a najlepšie sa objavuje pešo. Dominantou sú tri stredoveké veže Cesta, Guaita a Montale, ku ktorým vedie aj známa Čarodejnícka cesta.
Ďalšími zastávkami bývajú Piazza della Libertà, Palazzo Pubblico či Bazilika svätého Marina. Kto chce výraznejší zážitok, môže sa vyviezť panoramatickou lanovkou z Borgo Maggiore na vrchol mesta.
Návštevníci potom často pokračujú po trase Sentiero della Rupe alebo do štátnych múzeí, pričom z dláždených ulíc si odnášajú známky, keramiku či miestne remeselné výrobky.
Do výberu menej navštevovaných krajín sa dostalo aj Kosovo, ktoré vlani navštívilo 463 092 turistov. Krajina ťaží z horskej scenérie, osmanskej histórie aj živej kaviarenskej kultúry.
Medzi hlavné pamiatky patrí pevnosť Kalaja v Prizrene, mešita Sinan Pašu, bulvár Matky Terezy v Prištine či kláštory Gračanica a Visoki Dečani.
Milovníkov prírody lákajú pohorie Rugova aj vodopády Mirusha, ďalších zas starý bazár v Gjakove a miestna kuchyňa.
Severné Macedónsko, ktorú od januára do novembra minulého roka navštívilo asi 1,2 milióna turistov, zas spája prírodu s balkánskou históriou.
Ohridské jazero, kostol svätého Jána Kanea, starý bazár v Skopje, pevnosť Kale, Kamenný most či národné parky Mavrovo, Pelister a Galičica ukazujú, že aj mimo najslávnejších európskych adries sa dá postaviť silný dovolenkový príbeh.
Slovákov budú v lete lákať najmä európske destinácie. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
