Mikroplasty sa do tela nemusia dostať len cez jedlo či vodu. Nová štúdia varuje, že ich môžu uvoľňovať aj nemocničné pomôcky, detské hračky, prsné implantáty či farby.
Mikroplasty sa do ľudského tela nemusia dostávať len cez jedlo či vodu. Nová štúdia upozornila, že ich zdrojom môžu byť aj nemocničné pomôcky pre predčasne narodené deti, silikónové prsné implantáty, detské hračky aj farby na stenách, píše Euronews.
Vedkyňa Heather Leslie tento jav opísala ako mikroplastovú búrku. Štúdia Exploring Everyday Microplastic Exposures vychádzala z viac než 350 recenzovaných štúdií a sledovala, ako sa tieto častice uvoľňujú v domácnostiach, zdravotníctve, detských výrobkoch aj v potravinách a nápojoch.
Zároveň upozornila, že ich prítomnosť sa spája s vyšším rizikom zápalov, poškodenia buniek, rakoviny a srdcovo cievnych problémov.
Výrazné riziká správa opísala v nemocničnom prostredí. Mikroplasty sa podľa nej môžu dostať do tela cez zdravotnícke pomôcky a liečebné postupy.
V operačných sálach výskumníci zaznamenali počas jednej zmeny spad až 9 258 častíc na meter štvorcový. Medzi možné zdroje zaradili srdcové katétre, silikónové prsné implantáty, ortopedické implantáty aj intravenózne roztoky.
Pri predčasne narodených deťoch, ktoré sú na novorodeneckých oddeleniach kŕmené vnútrožilovo, správa odhadla prijatie až 115 mikroplastových častíc za 72 hodín len z infúznych okruhov.
Veľkú pozornosť autori venovali aj domácnostiam. Stavebnice, podložky na hranie a ďalšie výrobky pre deti môžu do ich okolia uvoľňovať PET, polypropylén, polyetylén aj PVC.
Deti sú pritom zraniteľnejšie než dospelí, pretože pri hre prehĺtajú viac usadeného prachu a na kilogram hmotnosti vdýchnu viac vzduchu.
Štúdia upozornila aj na dojčenskú výživu, pri ktorej sa cez obaly môže do jednej dávky dostať menej než jedna až 17 mikroplastových častíc na gram.
Ďalším prehliadaným zdrojom sú farby. Plast tvorí hlavnú zložku mnohých náterov a pri opotrebovaní či zoškrabovaní starých vrstiev sa z nich uvoľňujú ďalšie častice. Jediný náter na ploche 100 metrov štvorcových ich podľa odhadu obsahuje 17 až 68 kvadriliónov.
Niektoré technológie, ktoré sa dnes spájajú s bojom proti klimatickej kríze, môžu podľa autorov vystavenie mikroplastom ešte zhoršiť. Príkladom môže byť stratosférické aerosólové vstrekovanie, teda forma solárneho geoinžinierstva, pri ktorej by sa častice rozptyľovali vysoko v atmosfére.
Autori zároveň pripomenuli, že mikroplasty sa už dnes nachádzajú aj v daždi a pochádzajú napríklad z opotrebovania pneumatík či zo syntetického oblečenia a textílií.
Zároveň však platí, že časť výskumu o mikroplastoch môže byť nadhodnotená. Portál Science Alert upozornil na štúdiu chemikov z Michiganskej univerzity, podľa ktorej môžu aj bežné laboratórne rukavice kontaminovať vzorky a vytvárať falošný dojem vyššieho množstva mikroplastov.
Vedci zistili, že pri práci so vzorkami sa môžu nesprávne započítať aj tisíce častíc na štvorcový milimeter a problém je najväčší pri veľmi drobných časticiach menších než päť mikrometrov.
Nové zistenia tak nepopierajú všadeprítomnosť plastového znečistenia, no naznačujú, že pri časti meraní bude treba ešte spresniť metodiku.
Pozrite si aj reportáž o mikroplastoch v jedle:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
