Veliteľ švédskej armády Claesson upozornil, že stojí za to zamyslieť sa nad tým, ako sa vlastne začínajú svetové vojny, najmä keď niektoré analýzy naznačujú, že svet už môže vstupovať do počiatočnej fázy celosvetového konfliktu.
Aktivity Ruska v oblasti východnej hranice už dlhšie napovedajú, že Moskva sa na niečo chystá. Bezpečnostní analytici v posledných mesiacoch čoraz častejšie hovoria o tom, ako by mohlo Rusko preveriť NATO.
Dlhé roky sa špekulovalo, že najpravdepodobnejším miestami, kadiaľ by viedol ruský útok je rieka Narva, Suwalský koridor či pobaltské hranice - všetko pevninské ciele. Dnes sa čoraz častejšie spomína iná možnosť, ktorá je pre Moskvu ešte lákavejšia.
Obmedzená akcia na mori, ideálne proti ostrovu, by Rusku poskytla veľký manévrovací priestor. Išlo by totiž o zastrašovanie, ktoré je politicky nejednoznačné. Otvorené vyhlásenie vojny je totiž to posledné, o čo by mala Moskva záujem.
Švédsko sa pripravuje na možnosť, že Rusko otestuje reakciu NATO obsadením malého ostrova v Baltskom mori. Uviedol to náčelník švédskych ozbrojených síl Michael Claesson. Podľa neho by aj obmedzená operácia mohla narušiť jednotu Aliancie a vyvolať politickú krízu. Domnieva sa, že svet možno už vstúpil do rannej fázy konfliktu pripomínajúceho tretiu svetovú vojnu.
„V Baltskom mori máme približne 400 000 ostrovov, takže je len otázkou, ktorý si Rusko vyberie,“ povedal Claesson pre portál The Times. „Myslím si, že cieľ spochybniť Alianciu je možné dosiahnuť takmer kdekoľvek. Nemusí ísť o nič rozsiahle, skôr o demonštráciu a čakanie, čo sa stane na politickej úrovni.“
Možnosť rýchlej a obmedzenej akcie zvyšuje obavy zo správania Ruska na mori, ktoré je podľa Claessona v poslednej dobe stále sebavedomejšie.
Vo viacerých európskych krajinách dlho prevládal odhad, že Rusko nebude schopné vážnejšie ohroziť NATO skôr než okolo roku 2029. Tento horizont sa však skracuje.
Švédska vojenská rozviedka MUST vo svojej výročnej správe uvádza, že Rusko má už v krátkodobom horizonte 0 až 12 mesiacov schopnosť uskutočniť obmedzený ozbrojený útok v bezprostrednom okolí Švédska.
V horizonte troch až piatich rokov podľa MUST môže Moskva získať schopnosť viesť širší útok, vytvoriť lokálnu vzdušnú prevahu alebo uskutočniť námornú blokádu. Na útok s cieľom ovládnuť veľké územie by podľa švédskeho hodnotenia potrebovala viac než päť rokov.
Fínska spravodajská služba Supo v marci 2025 varovala, že ruská hrozba pre Fínsko aj pre Európu porastie aj po prípadnom skončení vojny na Ukrajine, pretože Moskva bude môcť presmerovať zdroje inam. Už v januári 2025 šéf fínskej vojenskej rozviedky Pekka Turunen upozornil na plánované ruské reformy a rast síl pri hraniciach NATO.
Aliancia na to nereaguje len slovami. Po sérii incidentov s podmorskou infraštruktúrou spustilo NATO 14. januára 2025 misiu Baltic Sentry (Baltský strážca).
Jej cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť v Baltskom mori a lepšie chrániť kritickú infraštruktúru pod hladinou. Po ruskom narušení poľského vzdušného priestoru dronmi z 10. septembra 2025 NATO o dva dni neskôr spustilo aj Eastern Sentry (Východná stráž), teda posilnenú viacdoménovú aktivitu na celom východnom krídle.
„Je dôležité zdôrazniť, že musíme byť v strehu a odradiť Rusko od takého dobrodružstva našou prítomnosťou v kľúčových oblastiach na severe a samozrejme aj v Baltskom mori,“ konštatoval Claesson.
Švédsko už posilnilo hliadkovanie na mori a častejšie kontroluje plavidlá podozrivé z napojenia na ruskú tieňovú flotilu. Za posledných šesť týždňov švédska pobrežná stráž skontrolovala tri lode, ktoré mali s ňou súvisieť. Kremeľ to označil za „pirátstvo“, podľa Claessona ide o snahu udržiavať poriadok na mori a predchádzať možným ekologickým haváriám.
Doprava v Baltskom mori sa od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zintenzívnila, pretože Rusko túto trasu využíva ako hlavnú cestu na vývoz ropy a plynu a na obchádzanie sankcií práve prostredníctvom tieňovej flotily.
K rastu významu regiónu prispieva aj vývoj mimo Európy. Súčasné napätie na Blízkom východe a blokáda Hormuzu ovplyvňujú globálne energetické toky aj ceny, čo Rusku umožňuje posilňovať svoje príjmy z exportu surovín.
Claesson upozornil, že stojí za to zamyslieť sa nad tým, ako sa vlastne začínajú svetové vojny, najmä keď niektoré analýzy naznačujú, že svet už môže vstupovať do počiatočnej fázy konfliktu pripomínajúceho tretiu svetovú vojnu.
„Zvyčajne to vidíme až spätne v historických knihách, ale môžem konštatovať, že už nejaký čas sledujeme dva otvorené konflikty v dvoch častiach sveta s globálnymi dopadmi,“ povedal.
Claesson v rozhovore The Times upozornil aj na rastúci význam Arktídy. Teda priestoru, kde sa stretávajú vojenské, energetické aj dopravné záujmy veľmocí. Švédsko už vedie novú aliančnú pozemnú silu vo fínskom Laponsku a vysielalo stíhačky aj na stráženie islandského vzdušného priestoru.
V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o narušení vzdušného priestoru Poľska ruským dronmi:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
