Austrálska štúdia na tisícoch pacientov ukázala, že lepšia ústna hygiena na oddeleniach môže citeľne obmedziť prípady zápalu pľúc objavujúcich sa v nemocniciach. Výskumníci hovoria o jednoduchom opatrení, ktoré môže mať veľký dosah.
Pravidelné čistenie zubov a dôslednejšia starostlivosť o ústnu dutinu by mohli hospitalizovaným pacientom výrazne znížiť riziko zápalu pľúc, ktorý vznikne až počas pobytu v nemocnici, píše Euronews.
Vyplýva to z novej klinickej štúdie predstavenej na kongrese ESCMID Global 2026 v Mníchove. Podľa jej výsledkov sa riziko takzvanej neventilátorovej nemocničnej pneumónie znížilo približne o 60 percent.
Ide o formu infekcie, ktorá sa rozvinie najmenej 48 hodín po prijatí do nemocnice u pacientov, ktorí nie sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Vedúci autor Brett Mitchell uviedol, že problém často vzniká vtedy, keď sa tekutiny z úst alebo hrdla dostanú do pľúc.
Práve u pacientov, ktorí si nevedia dobre vyčistiť alebo odstrániť sekréty z ústnej dutiny, sa častejšie objavujú respiračné patogény spájané s nemocničným prostredím. Podľa neho pritom nejde v prvom rade o prenos medzi ľuďmi, ale skôr o baktérie z vlastnej mikrobioty pacienta.
Výskumníci testovali program na deviatich oddeleniach v troch austrálskych nemocniciach a zahrnuli doň 8 870 pacientov. Po prijatí dostali zubnú kefku, pastu, informačné materiály a prístup k ďalším online zdrojom.
Zdravotnícky personál zároveň absolvoval školenia a dostal praktickú podporu, aby sa ústna hygiena na oddeleniach robila pravidelnejšie a systematickejšie.
Po zavedení programu stúpol podiel pacientov, ktorí dostávali ústnu starostlivosť, z 15,9 na 61,5 percenta.
Kontroly zároveň ukázali, že sa vykonávala v priemere jeden a pol raz denne. Výskyt zápalu pľúc pritom klesol z jedného prípadu na 0,41 prípadu na 100 rizikových hospitalizačných dní.
Mitchell povedal, že povzbudivé bolo najmä to, ako výrazne sa podarilo zmeniť bežnú prax na oddeleniach pomocou vzdelávania, dostupných pomôcok a rozhovorov s pacientmi už pri prijatí.
Magazín My American Nurse pripomenul, že nemocničný zápal pľúc sa objavuje približne u jedného zo sto hospitalizovaných pacientov a v USA stojí zdravotnícky systém odhadom viac ako tri miliardy dolárov ročne.
Podľa magazínu môžu mať najmä starší pacienti aj po prekonaní ochorenia dlhodobejšie následky vrátane slabšej fyzickej kondície, horšej kvality života či zhoršenia iných zdravotných ťažkostí.
Autori austrálskej štúdie teraz chcú zistiť, ako sa dá podobný program dlhodobo udržať naprieč nemocničnými oddeleniami.
Pozrite si aj reportáž o zvláštnych prípadoch zápalov pľúc na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
