Obrie chobotnice dlhé až 19 metrov mohli pred 100 miliónmi rokov patriť k najobávanejším lovcom oceánov. Naznačujú to vzácne fosílie ich čeľustí.
Pred viac ako 100 miliónmi rokov mohli moriam vládnuť obrie plutvové chobotnice dlhé až 19 metrov. Nový výskum zverejnený v časopise Science naznačuje, že tieto živočíchy patrili na samotný vrchol potravinového reťazca, píše CNN a The Guardian.
„Naša štúdia naznačuje, že najstaršie chobotnice boli gigantickými predátormi, ktoré stáli na vrchole morského potravinového reťazca,“ uviedol vedúci autor Yasuhiro Iba.
Vedci k tomu dospeli po analýze mimoriadne zachovaných fosílnych čeľustí, na ktorých našli výrazné opotrebenie po drvení tvrdej koristi vrátane schránok a kostí.
Objav mení doterajší pohľad na praveké oceány, v ktorých sa za hlavné dravce považovali najmä veľké morské plazy, žraloky a ryby.
„Na základe výnimočne dobre zachovaných fosílnych čeľustí dokazujeme, že tieto živočíchy dosahovali celkovú dĺžku až takmer dvadsať metrov, čím zrejme prekonávali veľkosť veľkých morských plazov tejto doby,“ dodal Iba.
Tím sa zameral na rod Nanaimoteuthis, ktorého zástupcovia podľa odhadov merali približne sedem až 19 metrov. Chobotnice sa vo fosílnom zázname objavujú len zriedka, pretože väčšinu ich tela tvorí mäkké tkanivo.
Vedci preto znovu preskúmali 15 veľkých fosílnych čeľustí z Japonska a z ostrova Vancouver a ďalších 12 exemplárov odhalili ukrytých priamo v horninách starých približne 72 až 100 miliónov rokov. Práve tieto nálezy naznačujú, že išlo o jedny z najstarších známych plutvových chobotníc.
Silné opotrebenie čeľustí podľa autorov ukazuje, že tieto živočíchy neboli len obrovské, ale aj mimoriadne účinné pri love. Korisť pravdepodobne zachytávali dlhými ramenami a potom ju spracovali silnou spodnou čeľusťou.
To naznačuje jedálniček zložený z kostnatých rýb, schránkových živočíchov a možno aj väčších morských plazov. Iba povedal, že tento obraz ukazuje oveľa zložitejší ekosystém, než sa doteraz predpokladalo, a že medzi vrcholových predátorov zrejme patrili aj bezstavovce.
Mimoriadnu pozornosť vzbudil druh Nanaimoteuthis haggarti. Jeho čeľusť bola podľa doplnkových zistení väčšia než čeľusť dnešnej obrovskej kalmarnice, ktorá dorastá asi do 12 metrov, a mohol tak patriť vôbec najväčšiemu známemu bezstavovcovi.
Vedci si navyše všimli, že jedna strana čeľustí bola opotrebovaná viac než druhá. Aj to môže naznačovať istú preferenciu jednej strany tela pri manipulácii s korisťou, podobne ako majú dnešné chobotnice obľúbené ramená.
Americkí vedci narazili na vzácnu chobotnicu, ktorá pripomína rozprávkovú postavičku. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
