Hoci Kyjev vo svojej robotickej armáde nevyužíva najmodernejšie technológie súčasnosti, práve skúsenosti z reálneho bojiska sú pri vývoji zbraní niečo, čo sa nedá nasimulovať v laboratóriu. Ukrajinci tvrdia, že dokážu zvládnuť za týždne to, čo na Západe trvá roky.
Hlavnou výhodou Ruska od začiatky plnohodnotnej invázie na Ukrajinu bol počet vojakov, ktorý bola Moskva schopná a ochotná nasadiť, teraz sa však konflikt dostáva do novej fázy, v ktorej už ľudská sila prestáva byť rozhodujúcim faktorom.
Putinova vojna proti Ukrajine, ktorú si sám zvolil, urýchlila nástup éry vojenských robotov. Tvrdí to britský expert na obranné technológie David Hambling, ktorý je autorom knihy modernom spôsobe boja Swarm Troopers: How Small Drones Will Conquer the World (Swarm Troopers: Ako malé drony dobyjú svet).
„Počas posledných štyroch rokov bola veľkou výhodou Ruska v tejto vojne ľudská sila. Nahradením živých vojakov mechanickými regrútmi Kyjev túto výhodu ruší. Otvára tým zároveň dvere novému, desivému typu vojny, v ktorom stroje lovia a vyvražďujú ľudí,“ píše Hambling vo svojom článku v denníku New York Post.
„Po prvýkrát v histórii tejto vojny bola nepriateľská pozícia obsadená výlučne bezpilotnými platformami a dronmi,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň pracovníkom obranného priemyslu.
„Okupanti sa vzdali a táto operácia bola dokončená bez zapojenia pechoty a bez strát na našej strane,“ dodal Zelenskyj. Tento úspech označil za jasný dôkaz toho, že budúcnosť vojenských technológií je už prítomná priamo na bojisku.
Hoci išlo iba o malé víťazstvo, ktoré samé o sebe priebeh vojny nezvrátilo, podľa Hamblinga je to moment, o ktorom sa bude v budúcnosti ešte veľa hovoriť.
„Vladimir Putin stvoril monštrum – a to ho môže zničiť,“ myslí si Hambling. Je podľa neho iróniou, že pritom práve Rusi boli prvým národom, ktorý použil v boji robotické prostriedky.
Diaľkovo ovládané bojové vozidlá majú korene v „Teletankoch“, ktoré vyvinul Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia. Boli to zastarané ľahké tanky vyzbrojené plameňometmi na útok na bránené pozície. Ich ovládanie prostredníctvom nespoľahlivých rádiových spojení bolo však náročné a táto myšlienka bola čoskoro opustená.
V 70. rokoch si malé diaľkovo ovládané vozidlá našli vojenské uplatnenie pri zneškodňovaní bômb, snahy o vybavenie týchto robotov zbraňami však boli neúspešné.
A hoci USA v roku 2007 nasadili do Iraku ozbrojené roboty SWORDS/Talon, nikdy neboli použité v akcii, zrejme pre obavy o spoľahlivosť a možnej negatívnej publicite.
Rusi síce v Sýrii použili malý robotický tank Uran-9, ale výsledky boli rozpačité; mal problémy s komunikáciou, kvôli ktorým vozidlo uviazlo, ani na Ukrajine sa zatiaľ neobjavil.
Ukrajina podľa Hamblinga zvolila iný prístup, ktorý do veľkej miery spočíva v improvizácii a učenia sa za pochodu. Ukrajina rieši výzvu efektívnych pozemných robotov, alebo bezpilotných pozemných vozidiel (UGV), rovnakým spôsobom, akým vyvinula drony.
Kyjev sa nevydal cestou drahých a pomaly vyvíjaných platforiem, ale uprednostňuje lacnejšie systémy, komerčné technológie, rýchle testovanie na fronte a neustále úpravy podľa spätnej väzby jednotiek. Ukrajinci tvrdia, že dokážu zvládnuť za týždne to, čo na Západe trvá roky.
Ukrajina plánuje v prvej polovici roka 2026 zazmluvniť 25-tisíc bezpilotných pozemných vozidiel, čo je viac než dvojnásobok celkového počtu za rok 2025.
Podľa ministra obrany Mychajla Fedorova je cieľom Kyjeva aby celú frontovú logistiku zabezpečovali robotické systémy.
Pozemné drony však už od pechoty prevzali náročnejšie úlohy, ako je evakuácia ranených a kladenie mín — a čoraz viac videí ukazuje ozbrojené roboty bojujúce na fronte.
UGV drony dokonca už majú aj svojho „hrdinu“. Typickým príkladom ukrajinského bojového robota je TW 12.7 vyvíjaný ukrajinskou spoločnosťou DevDroid. Je veľký približne ako štvorkolka, dosahuje maximálnu rýchlosť 6,4 km/h a je vybavený guľometom kalibru .50 s 300 nábojmi.
Mykola „Makar“ Zinkevyč, veliteľ 3. útočnej brigády, uvádza, že UGV TW 12,7 obsadil pozíciu na fronte a 45 dní sám odrážal útoky ruských jednotiek bez prítomnosti vojakov, pričom sa v pravidelných intervaloch vracal na základňu, aby sa dobil a doplnil muníciu.
A ako uviedol Zelenskyj, Ukrajina tiež vykonáva útoky výlučne s robotmi, pričom kombinuje drony a UGV, pričom vzdušné drony slúžia na identifikáciu hrozieb a označenie cieľov pre operátorov robotov.
V marci Andrij Biletskyj, veliteľ 3. armádneho zboru Ukrajiny, uviedol, že v roku 2026 UGV nahradia 30 % pechoty na fronte – a že tento podiel by sa v blízkej budúcnosti mohol zvýšiť až na 80 %.
Vojenskí analytici tvrdia, že roboty nemôžu skutočne nahradiť pechotu, kým nebudú môcť vstupovať do budov, obsadzovať zákopy a vykonávať podobné úlohy vyžadujúce fyzickú flexibilitu.
To sa však podľa Hamblinga môže stať skôr, ako si myslíme: Ukrajinská armáda už experimentovala so štvornohými robotmi podobnými psom a nedávno prevzala na testovanie dva humanoidné roboty Phantom Mk1 vyrobené v USA.
Hoci Kyjev vo svojej robotickej armáde nevyužíva najmodernejšie technológie súčasnosti, práve skúsenosti z reálneho bojiska sú pri vývoji zbraní niečo, čo sa nedá nasimulovať v laboratóriu.
Kyjev sa pritom do „robotických vojen“ zapojil len s neochotou. Jeho armáda sa obrátila k technológiám čisto z nutnosti, aby znížila „spotrebu“ vojakov na fronte a obmedzila straty na životoch.
„Ukrajina však chce vyhrať – a ak prežitie znamená nasadenie strojov podobných Terminátorovi, táto krajina nebude váhať. Putinova invázia sa môže nakoniec rozbiť o múr neústupných robotických vojakov, ovládaných posádkami vzdialenými mnoho kilometrov od frontovej línie,“ píše Hambling s tým, že vojna na Ukrajine zmení podobu budúcich konfliktov inde vo svete.
„Bojisko budúcnosti bude plne mechanizované a bojovníci stojací proti sebe tvárou v tvár budú pôsobiť rovnako kuriózne ako boj s mečmi,“ dodáva britský expert na záver.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
