Cestovateľ Matej Peluha navštívil už mnoho krajín sveta, ale jeho nedávna cesta do Južného Sudánu bola skutočne špeciálna.
Po dlhých rokoch vojen do tejto krajiny veľa turistov nezavíta, navyše infraštruktúra tam takmer neexistuje. Matej sa teda vybral na rizikové dobrodružstvo. Chvíľami mal pocit, že toto cestovanie je iba snom, z ktorého sa každú chvíľu prebudí.
„Láka ma tá autenticita, ktorá je trošku nedotknutá a bez turistov,“ vysvetľuje cestovateľ.
Podľa neho je cestovanie po Južnom Sudáne mimoriadne komplikované. Turisti potrebujú množstvo špeciálnych povolení a problémy vznikajú aj na vojenských kontrolných stanovištiach.
„Fotografovanie je veľmi obtiažne. Potrebujete oficiálne povolenia od vlády,“ hovorí.
Najhoršiu skúsenosť zažil počas nočnej kontroly mimo mesta. Tvrdí, že naňho mierili muži s kalašnikovmi, ktorí neboli nijako označení.
„Keď mi vrátili doklady, chýbalo mi 1300 dolárov v hotovosti, ktoré mi ukradli,“ opisuje.
Situácia sa podľa jeho slov následne ešte zhoršila. Vojaci mali palicou zbiť jeho vodiča a jemu sa opakovane vyhrážali smrťou. Noc mali stráviť v opustenej búdke bez osvetlenia, jedla či vody. Nasledujúce hodiny ich vypočúvali úradníci.
„Každý sa snažil tvrdiť, že som porušil nejaký zákon, ktorý ani neexistoval. Nakoniec odo mňa chceli ďalších 1500 eur,“ dodáva.
Hlavné mesto Juba podľa Mateja pôsobí skôr ako veľká dedina. Chýbajú asfaltové cesty aj osvetlenie.
Miestni obyvatelia sa podľa neho stále spoliehajú na tradičné spôsoby liečenia. Na rôzne choroby využívajú zvieratá či netradičné praktiky.
„Chronický kašeľ liečia tým, že režú podnebie v ústach. Pri zlomeninách najprv obalia nohu horúcou vodou a až potom ju naprávajú,“ opisuje.
Silný zážitok v ňom zanechal aj kmeň Mundari, ktorý je známy chovom dobytka. Miestni každý večer zapaľujú vysušený kravský trus. Dym má chrániť ľudí aj stáda pred komármi a hmyzom.
„Veľa ľudí sa pýta, či to smrdí. Vôbec nie. Je to celkom príjemná vôňa,“ opisuje.
Muži sa v komunite starajú najmä o bezpečnosť a ochranu dobytka. Ženy majú na starosti domácnosť, deti aj poľnohospodárstvo. Zaujímavé sú aj miestne tradície. Muži aj ženy nosia krátke účesy a podstupujú tradičné jazvenie kože.
Hoci väčšina obyvateľov vyznáva kresťanstvo, podľa Mateja sú stále prítomné aj pôvodné mystické náboženstvá.
„V nedeľu idú do kostola a v pondelok vykonávajú rituály ku svojim folklórnym bohom,“ hovorí.
Napriek náročným podmienkam tvrdí, že podobné cesty mu dávajú nenahraditeľnú skúsenosť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
