Šéf Bieleho domu tvrdí, že urobí všetko pre ukončenie vojny na Ukrajine. Ukrajinskí spojenci v Európe sa však obávajú, že Trump môže opäť zmeniť kurz a narušiť doterajšiu stratégiu voči Moskve.
Americký prezident Donald Trump má rád veľké pompézne gestá – to je o ňom všeobecne známe. A práve takým bolo oznámenie mierovej dohody s Iránom v deň oslavy jeho 80. narodenín.
Aj keď mnohé otázky okolo mierovej dohody s Teheránom naďalej ostávajú, Trump sa už obzerá po novom cieli – vojne na Ukrajine.
Téma sa dostala na pretras aj počas stretnutia G7, ktoré sa koná v utorok vo francúzskom kúpeľnom meste Évian-les-Bains. Na stretnutie pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Rusko by malo uzavrieť dohodu,“ povedal Trump po stretnutí so Zelenským.
„Len pokračujú, bojujú a strácajú vojakov. Strácajú toľko vojakov. Od druhej svetovej vojny sa nič také nestalo,“ dodal a poukázal na to, že aj Ukrajina stráca vojakov.
„Urobím, čo bude v mojich silách,“ tvrdil šéf Bieleho domu, no uviedol, že s vojnou na Ukrajine USA nemajú nič spoločné. Zbrane Ukrajine nedodávajú, ale predávajú ich Európanom.
Trumpove slová by mohli naznačovať zmenu stratégie Washingtonu a premiestnenie tlaku z Kyjeva na Moskvu.
Nie každý je však taký optimistický a naopak, avizované sústredenie šéfa Bieleho domu na Ukrajinu vyvoláva veľké obavy v Európe.
V minulosti totiž americký prezident predviedol mnohé obraty a namiesto tlaku na Moskvu požadoval, aby Ukrajina pristúpila na nevýhodné podmienky, a pri konflikte so Zelenským mu opakoval, že „nemá karty“, aby vojnu vyhral. Viackrát tiež opakoval ruskú propagandu a tvrdil, že Moskva skôr či neskôr požadované územia dobyje.
Európski spojenci Ukrajiny sa obávajú, že Trump rozbije terajšiu stratégiu – podpory Ukrajiny a tlaku na Rusko, uvádza portál Politico.
„To, že Trump bol rozptýlený, nebolo nevyhnutne zlé,“ povedal diplomat EÚ, ktorý pre portál hovoril pod podmienkou anonymity.
Európski diplomati majú zlú predtuchu, že opäť budú vynechaní z mierových rokovaní po tom, ako v nedeľu Trump telefonoval so Zelenským aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce tvrdí, že práve Európa platí Ukrajine zbrane, a tak by mala mať v rokovaniach slovo, no je veľmi otázne, či tieto námietky Trump vypočuje.
„Správny druh rokovaní je taký, v ktorom Ukrajina a Rusko sedia za stolom a Európania a Američania sú po ich boku,“ povedal.
Európski diplomati sa snažia zjednotiť postoje Spojených štátov a Európy, aby pri budúcich rokovaniach ostali v jednej línii.
Aj Ukrajina si praje, aby Európania sedeli za stolom – a to nie ako mediátori, ale ako strana, ktorá má s Kyjevom spoločné záujmy.
Schôdzka na G7 má tiež slúžiť na to, aby Američania ustúpili od myšlienky, že Ukrajina má Rusku postúpiť územia.
Medzitým sa trojica krajín v podobe Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka pokúsila nadviazať priamy kontakt s Kremľom prostredníctvom svojich vyslancov.
Európania ale ostali súdržní v tom, že požadujú úplné a okamžité prímerie, silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a využitie súčasnej kontaktnej línie ako východiskového bodu pre akékoľvek rozhovory.
To je opäť niečo, v čom Trumpova administratíva nemusí vidieť zmysel.
Trumpova dohoda s Iránom pritom vyvoláva pochybnosti o schopnosti americkej administratívy vyjednať dohody. Podľa kritikov sa veľmi nelíši od dohody, ktorú uzavrela vláda Baracka Obamu v roku 2015 a ktorú Trump počas prvého funkčného obdobia zrušil. Jedinou zmenou je fakt, že je na nej Trumpov podpis.
„Pochybujem, že akákoľvek dohoda, ktorá vznikne, sa bude výrazne líšiť alebo predstavovať výrazné zlepšenie oproti dohode, ktorú sme mali na začiatku a na ktorej sme dlho pracovali, kým sme z nej my, Spojené štáty, neodstúpili,“ povedal Obama pre ABC News.
Trump pritom túto dohodu nazýval „najhoršou dohodou na svete“.
Aj bývalý poradca Trumpa pre národnú bezpečnosť John Bolton si myslí, že z dohody bude ťažiť práve Irán.
„Hrali s ním ako s husľami,“ povedal pre Euronews Bolton. „Preto majú dohodu, ktorú chcú,“ dodal.
Trumpa kritizoval za to, že v skutočnosti nevníma geopolitické dôsledky, ale ide mu len o zníženie cien ropy a energií pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Kritika sa ozýva aj z Izraela, kde sa hovorí o zrade židovského štátu. Viacerí predstavitelia Izraela pritom uviedli, že dohoda bola vyjednaná bez nich a nesleduje záujmy krajiny, pričom židovský štát sa jej nemieni podriadiť. Izrael tiež odmieta opustiť pozície, ktoré v Libanone okupuje. Práve stiahnutím z nich podriaďuje dohodu Irán.
Viac o Trumpovej dohode s Iránom sa dozviete v reportáži nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
