Vo Venezuele bol dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezovou vyhlásený štátny smútok a výnimočný stav. Skutočná tragédia sa podľa nej odohrala v meste La Guaira.
Odhadovaný počet obetí po ničivých zemetraseniach vo Venezuele sa pohybuje v rozmedzí 10 000 až 100 000 mŕtvych, pričom predpokladané ekonomické škody dosahujú 10 až 100 miliárd dolárov. Vyplýva to z odhadov Americkej geologickej služby (USGS).
Úrady zatiaľ potvrdili najmenej 164 mŕtvych a tisícky zranených. Záchranné práce sú však na samom začiatku a očakáva sa dramatický nárast počtu obetí po prehľadaní zrútených budov.
V hlavnom meste Caracas došlo k masívnemu zrúteniu obytných budov. Vážne štrukturálne škody hlási aj medzinárodné letisko Simóna Bolívara, ktoré bolo kompletne uzavreté. Veľká časť mesta zostala po otrasoch bez elektrickej energie.
V krajine bol dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezovou vyhlásený štátny smútok a výnimočný stav.
??| Imágenes desde La Guaira, Venezuela, justo en la costa. pic.twitter.com/Aftag2ZzC8
— Felipe Galli (@FEscrutinio) June 24, 2026
Skutočná tragédia sa podľa nej odohrala v meste La Guaira, asi 30 kilometrov severne od Caracasu, kde sa zrútili desiatky budov. V dôsledku otrasov sa zrútili domy aj v Caracase.
Rodríguezová dodala, že v najbližších hodinách dorazia do Venezuely záchranári zo zahraničia, a poďakovala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za ponuku pomoci.
Multiple large apartment buildings collapsed in Playa Grande, La Guaira after yesterday's earthquake in Venezuela.
— CNW (@ConflictsW) June 25, 2026
Video is taken from
(10.6099461, -67.0113786) #Venezuela pic.twitter.com/nDxScsqUc7
Prvé zemetrasenie s magnitúdou 7,2 malo epicentrum približne 28 kilometrov západne od mesta Morón a jeho ohnisko sa nachádzalo v hĺbke 13 kilometrov.
Krátko nato USGS ohlásila otrasy s magnitúdou 7,5. Toto zemetrasenie sa vyskytlo v hĺbke 10 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo 16 kilometrov juhozápadne od Morónu.
Krajinu následne zasiahlo takmer 20 dotrasov. Zemetrasenie spustilo aj rozsiahle zosuvy pôdy a skvapalňovanie terénu v zasiahnutých regiónoch. Skvapalňovanie pôdy (alebo pôdna likvefakcia) je geotechnický jav, pri ktorom inak pevná, vodou nasýtená pôda dočasne stráca svoju pevnosť a správa sa ako hustá kvapalina.
Podľa agentúry AP patria tieto zemetrasenia medzi najsilnejšie za viac ako sto rokov.
Naposledy zasiahli Venezuelu silnejšie otrasy 29. októbra 1900. Mali magnitúdu 7,7 a podľa USGS spôsobili rozsiahle škody na kostoloch, verejných budovách a domoch.
Venezuela leží v seizmicky aktívnej zóne, kde sa stretávajú Karibská a Juhoamerická platňa. K silnému zemetraseniu tam došlo aj v roku 1967, keď v Caracase spadlo viacero budov a zahynulo 240 ľudí. Doteraz najsmrteľnejšie otrasy však krajina zaznamenala ešte v roku 1812, keď zahynulo približne 30 000 ľudí.
Americká geologická služba (USGS) vydala pre oblasť vzácny červený poplach. Podľa systému PAGER existuje približne 44 % pravdepodobnosť, že konečný počet obetí presiahne 10 000.
USGS odhaduje počet obetí zemetrasenia pomocou automatizovaného systému PAGER (Prompt Assessment of Global Earthquakes for Response). Do 20 minút od zemetrasenia s magnitúdou 5,5 a viac systém vyhodnotí rozsah potenciálnej katastrofy.
Určenie otrasov (ShakeMap): Vytvára sa mapa intenzity otrasov zeme (meraná podľa modifikovanej Mercalliho stupnice – MMI) na základe magnitúdy, hĺbky a typu zlomu.
Expozícia obyvateľstva: Predikčné mapy otrasov sú kombinované s globálnou databázou zaľudnenia (napr. LandScan od Oak Ridge National Laboratory), aby sa zistilo, koľko ľudí je vystavených rôznym stupňom otrasov.
Modely zraniteľnosti: Systém porovnáva exponovanú populáciu s empirickými a analytickými modelmi zraniteľnosti budov pre danú krajinu. Odhady sa kalibrujú na základe údajov o obetiach z minulých zemetrasení.
Podrobnosti o vedeckom pozadí tejto metodiky nájdete priamo na hlavnej stránke programu PAGER – Earthquake Hazards Program.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
