Vyšší objem exkrementov znamenal viac príležitostí pre život. Praveké výkaly zohrávali dôležitú úlohu, ktorú veda doteraz prehliadala.
Kambrická explózia pred zhruba pol miliardou rokov bola prelomová éra v dejinách Zeme, počas ktorej začal život nesmierne rýchlo a intenzívne prekvitať. V priebehu „krátkeho“ geologického obdobia (približne 20 miliónov rokov) sa objavila väčšina hlavných skupín živočíchov, ako ich poznáme dnes.
S kambrickou explóziou sa spája vznik moderného života, no v poznatkoch o tomto období máme stále veľké medzery. Čo bolo spúšťačom tejto náhlej zmeny je stále záhadou, no vedci teraz prišli s novým vysvetlením.
Austrálski paleontológovia z Flindersovej univerzity tvrdia, že motorom evolučného skoku boli živiny, ktoré sa ukladali na morskom dne vo forme výkalov. Svoje zistenia zhrnuli v štúdii s názvom „Kambrická fekálna revolúcia“. Vedci vychádzali z výskumu koprolitov, teda skamenených pravekých výkalov.
„Okrem rastúcej hladiny kyslíka a ďalších prispievajúcich faktorov sa význam výkalov v pravekých ekosystémoch často prehliada,“ uviedol hlavný autor štúdie Russell Bicknell. Podľa neho práve tento vplyv veľmi dobre vysvetľuje, ako sa do pravekých oceánov dostávalo čoraz viac organickej hmoty a živín, čo urýchlilo vývoj ekosystémov na konci ediakarského a na začiatku kambrického obdobia.
Potom, čo sa pred približne šesťsto miliónmi rokov počas ediakarského obdobia objavili prvé živočíchy, na začiatku kambria sa začali objavovať zložitejšie tráviace systémy a tiež prvé skamenené koprolity. Zložitosť, tvary aj veľkosti koprolitov sa pritom neustále vyvíjali, rovnako ako tráviace systémy. Vedci majú o tom pomerne spoľahlivé dôkazy z viac ako 35 nálezísk po celom svete.
Prečítajte si tiež:
Paleontológ Bicknell vysvetlil, že fosílny trus sa zachoval v rozmanitých podobách – od mikroskopických čiastočiek až po niekoľkocentimetrové koprolity, v ktorých sa nachádzajú zvyšky ulít a iných živočíšnych tkanív.
S týmto vývojom išlo ruka v ruke aj postupné zdokonaľovanie tráviacej sústavy. To sa prejavilo najmä u prvotných článkonožcov, ktoré získali špecializované predné segmenty traktu a žľazy, čo im umožnilo tráviť oveľa pestrejšiu stravu.
Z nálezov vyplýva, že nové spôsoby kŕmenia priamo ovplyvnili obeh organického uhlíka a živín. Tento proces formoval podmienky vtedajších oceánov a neskôr aj pevniny, kde sa princíp hnojenia využíva v poľnohospodárstve dodnes.
Prečítajte si tiež:
Vyšší objem exkrementov znamenal viac príležitostí pre život. Masívny nárast produkcie trusu mal totiž zásadný vplyv na životné prostredie. Rozmanitejšia fauna produkovala viac odpadu, čo urýchlilo kolobeh živín a uhlíka v moriach.
Lepší prístup k živinám následne umožnil rast populácií, vznik prepojenejších potravinových reťazcov a kolonizáciu nových morských oblastí. Tieto prosperujúce ekosystémy tak spätne poháňali ešte vyššiu biologickú aktivitu.
„Naše výsledky dopĺňajú ďalšie, už existujúce hypotézy, ktoré sa snažia vysvetliť kambrickú explóziu. Kľúčovú úlohu nepochybne zohrali aj okysličenie, ekologické interakcie a evolučné inovácie,“ uvádzajú autori. Podľa nich mohli praveké výkaly zohrávať dôležitú úlohu, ktorú veda doteraz prehliadala. Určite to však nebol jediný vplyv, ktorý vtedy pôsobil.
V priloženom videu si pozrite reportáž o výstave s najstaršou fosíliou predka človeka:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
