Archeológovia v Poľsku objavili približne 5-tisíc rokov starý hrob, ktorý ukrýval takmer kompletnú kostru muža, fragmenty dvoch ďalších ľudských lebiek a neobvyklý náhrdelník zo zvieracích zubov.
Nezvyčajný nález archeológovia odkryli neďaleko obce Żórawina pri Vroclave. Lokalita bola výskumníkom známa už dlhšie, keďže sa tam nachádza pohrebisko staré približne 1 600 rokov. Nový objav je však o niekoľko tisícročí starší.
Prečítajte si tiež:
Podľa Lekárskej univerzity vo Vroclave výskumníci už končili tohtoročné vykopávky, keď v zemi spozorovali kruhový útvar s priemerom približne štyri metre. Pripomínal pozostatky mohyly, a preto sa rozhodli pokračovať v kopaní.
V jej centrálnej časti najskôr objavili 42 zvieracích zubov usporiadaných do tvaru náhrdelníka. Každý z nich mal v koreni vyvŕtaný otvor, čo podľa vedcov potvrdzuje, že išlo o zámerne vyrobenú ozdobu. Samotný materiál, ktorý zuby spájal, sa nezachoval.
Prečítajte si tiež:
Pod náhrdelníkom archeológovia postupne odkryli takmer kompletnú kostru dospelého muža. Spolu s ním sa v hrobe nachádzali fragmenty lebiek ďalších dvoch dospelých ľudí, kostené a jantárové koráliky, pazúriková čepeľ a kamenná bojová sekera zo serpentinitu.
Práve sekera pomohla odborníkom predbežne určiť vek hrobu. Jej tvar zodpovedá obdobiu okolo roku 2900 pred naším letopočtom. Mohyla by tak mohla byť približne 5-tisíc rokov stará a súvisieť s kultúrou so šnúrovou keramikou.
Prečítajte si tiež:
Záhadou zostávajú najmä dve poškodené a neúplné lebky. Jednou z hypotéz vedcov je, že mohlo ísť o odťaté hlavy, ktoré boli do hrobu uložené ako dary či obetné predmety.
Nezvyčajná výbava hrobu môže podľa odborníkov naznačovať, že pochovaný muž mal vo svojej komunite osobitné postavenie. Bojová sekera navyše nesie známky používania a mohla slúžiť pri boji alebo love. Vedci preto pracujú aj s možnosťou, že muž bol významným lovcom, bojovníkom alebo patriarchom rodu.
Prečítajte si tiež:
Presnejšie odpovede majú priniesť ďalšie analýzy. Pozostatky čaká rádiokarbónové datovanie, genetický a izotopový výskum. Vedci chcú okrem iného zistiť, či všetky ľudské pozostatky pochádzajú z rovnakého obdobia a či boli jednotlivci príbuzní.
Výskum by mohol pomôcť aj pri určovaní pôvodu pochovaných ľudí. Archeológovia totiž nevylučujú, že patrili ku komunitám, ktoré na územie dnešného Dolného Sliezska migrovali z východnej Európy alebo zo vzdialenejších oblastí okolo Kaspického mora.
Archeológovia v Paríži odkrývajú pozoruhodné nálezy. Pozrite sa na ne v nasledujúcej reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
