Vysvetlíme vám, ako fungujú primárky či systém voliteľov.
V Spojených štátoch sa v utorok začal volebný deň. O prezidentský úrad súperia republikánsky prezident Donald Trump a ostrieľaný demokrat Joe Biden.
Systém amerických prezidentských je komplikovaný a našincom, ktorí nesledujú zahraničnopolitické dianie aj pomerne cudzí. Celý proces trvá dva roky a nezmenil sa od úplne prvých volieb v Spojených štátoch amerických v roku 1789.
Deň D
Celé storočia sa organizujú voľby vždy v prvý novembrový utorok po prvom novembrovom pondelku. Tento rok to padlo na 3. novembra. Voliči volia v daný deň okrem prezidenta aj iných kandidátov na iné pozície, ako členov kongresu, miestneho kongresu, miestneho senátu, guvernéra, referendum prokuratúra, sudcu a pod. Aj pre to je pre americké voľby typické dlhé čakanie v rade.
Ide pritom o čiastočné voľby, pretože prezidenta musia zvoliť aj volitelia. Oficiálny výsledok sa formálne oznámi v stredu 6. januára 2021 a nového prezidenta inaugurujú o týždeň neskôr 20. janurára 2021.
Volitelia a určenie víťaza
Volitelia predstavujú vo voľbách určitý sprostredkujúci prvok. Každý štát má určitý počet voliteľov, najmenej však môže mať troch. Počet voliteľov štátu je rovný počtu zástupcov, ktorý má daný štát v Kongrese Spojených štátov. Dokopy ich je 538 (535 v 50 štátoch + 3 kolumbijský distrikt - hlavné mesto). Najviac voliteľov má Kalifornia - 55, nasleduje Texas - 38, New York a Florida s 29 voliteľmi. Troch má napríklad Aljaška.
Kandidáti sa vždy snažia získať náklonnosť štátov s najviac voliteľmi. Až na dva štáty totižto majú všade pravidlo, že kandidát, ktorý v danom štáte vyhrá, získa hlasy všetkých voliteľov za daný štát. Príklad. Ak by mal Trump na Floride 20 hlasov od voliteľov a Biden 9, všetkých 29 získa Trump.
V tomto kroku sú kľúčové tzv. nerozhodné štáty. Patria medzi ne Ohio, Florida, Severná Karolína či New Hampshire. Od nich závisí, ktorý kandidát vyhrá. Iné štáty sú totiž pravidelne poväčšine silne demokratické alebo silne republikánske a kandidát danej strany v nich v podstate aj vždy vyhrá.
Celkovo potrebuje kandidát získať väčšinu hlasov voliteľov, čiže minimálne 270. Toto Číslo sa dá dosiahnuť aj výhrou v jedenástich najväčších štátoch, pričom protikandidát môže vyhrať vo zvyšných 39. V prípade, že žiadny prezidentský kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov voliteľov, zvolí prezidenta Snemovňa reprezentantov.
Viac voličov neznamená víťazstvo
Volitelia rozhodujú na základe výsledkov od voličov z novembrových volieb. Celoamerická väčšina hlasov od ľudí nezaručuje aj väčšinu hlasov od voliteľov.
Živými príkladmi sú voľby z roku 2000 a 2016.Al Gore získal o tri a pol milióna viac voličských hlasov ako George Bush, ktorý vďaka prevahe hlasov od voliteľov napokon voľby vyhral. Rovnako vyhral aj Donald Trump, ktorého volilo o tri milióny ľudí menej ako Hillary Clintonovú. Celkovo sa to v histórií volieb podarilo iba päťkrát (v roku 1824, 1876, 1888, 2000 a 2016).
Čo voľbám predchádza
Ak by ste sa chceli uchádzať o post amerického prezidenta, rozmyslieť by ste si to mali približne dva roky pred voľbami. V roku 2015 svoju kandidatúru výnimočne ohlásil Donald Trump, iba rok pred voľbami.
Po ohlásení kandidatúry nastávajú desiatky stretnutí s voličmi vlastnej strany. Na tieto združenia väčšinou prichádzajú najväčší podporovatelia strany, ktorí zároveň istým štýlom dajú kandidátom vedieť, ktorý z nich má šancu získať ich priazeň.
Kandidáti následne precestujú všetky štáty, najprv však začnú v štáte Iowa, kde v januári volebného roku začínajú prvé zo série primárok.
Primárky
Najdlhšie trvajú z celého procesu práve stranícke primárky, približne polrok. Ide o odprezentovanie kampane kandidáta proti ostatným kandidátom danej strany. Všetkých zaujímajú hlavne zástupcovia najdôležitejších strán, a to demokratov a republikánov.
V primárkach volia všetci registrovaní voliči danej strany (republikáni, demokrati, nezávislí). Keďže nezaregistrovaní nemôžu voliť, strany sa ešte pred primárkami snažia zaregistrovať čo neväčší počet voličov. V pár štátoch sú však aj otvorené primárky, v ktorých môže voliť každý občan.
Primárky resp. volebné zhromaždenia, vyzerajú ako normálne voľby na Slovensku. Voliči si tak vyselektujú zo všetkých kandidátov hlavných reprezentantov, delegátov strany. Čím viac voličov má strana v štáte, tým viac delegátov si môže zvoliť.
Na straníckych zjazdov demokratov a republikánov následne zástupcovia rozhodnú o definitívnom kandidátovi strany.
Prezidentské debaty
Po primárkach sa okrem všeobecnej kampane a rozhovoroch v médiách kandidáti sústredia na prezidentské debaty. Vysielajú sa v tých najdôležitejších televíziách. Tento rok boli iba dve, pretože bol súčasný prezident infikovaný novým koronavírusom.
Popri prezidentských debatách sa
organizujú aj viceprezidentské debaty. V Amerike platí pravidlo, že s
prezidentským kandidátom vyhráva aj ten viceprezidentský.
Volebné dianie v USA budeme sledovať aj v mimoriadnej relácii Prezidentské voľby 2020 so Zlaticou Puškárovou. Už 04. novembra o 05.00 h na obrazovkách televízie Markíza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
