Rusko v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100.000 vojakov.
Napätie na rusko-ukrajinských hraniciach sa nedarí znížiť ani po rokovaniach Ruska s USA a s členskými krajinami Európskej únie. Naopak, čoraz viac sa v kuloároch začína hovoriť o konflikte, ktorý by sa reálne mohol zmeniť z diplomatickej na politickú vojnu.
Rusko totiž v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100.000 vojakov a ťažké zbrane, čo u Spojených štátov a ich spojencov v Severoatlantickej aliancii (NATO) vyvoláva obavy, že by mohla nastať bezprostredná invázia.
Vzhľadom na skutočnosti z posledných dní je takýto vývoj veľmi pravdepodobný. Stotožňuje sa s ním aj Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. „Zodpovedá to nielen dlhodobej ruskej rétorike, ale tiež presunu veľkého množstva ozbrojených síl na hranice, spoločnému cvičeniu s Bielorusmi, prítomnosti tichomorskej flotily v Čiernom mori a pod.,“ uviedol pre TVNOVINY.sk Kraus.
Ako dodal, ako ukrajinská, tak aj európska a americká bezpečnostná a spravodajská komunita je v tomto za jedno, a síce počíta s tým, že útok je veľmi pravdepodobný.
„Putin po tom všetkom už nemôže od plánu cúvnuť. Situácia v Rusku je spoločensky, ekonomicky aj politicky natoľko problematická, že existencia vnútorného nepriateľa a ozbrojený konflikt na hraniciach pomôže účinne odvrátiť pozornosť obyvateľstva od týchto problémov inam,“ priblížil Kraus.
Objavili sa už informácie, že by k nemu mohlo dôjsť v stredu (16. 2.). Podľa Krausa sa to však bližšie špecifikovať nedá. „Faktom je, že pokiaľ k ruskej invázii má prísť, tak možné časové okienko sa vzhľadom na blížiacu sa jar stále zmenšuje. Jar znamená teplejšie počasie, odmäk, zmenu zamrznutej pôdy v bahno, čo dramaticky komplikuje logistiku útoku ťažkej techniky,“ vysvetlil Kraus.
Podľa neho sa aktuálne môžu očakávať viaceré scenáre, dva sú však podľa Krausa najpravdepodobnejšie. „Prvý je ten, že pôjde o obmedzenú vojenskú kampaň, ktorá bude znamenať ruský záber niekoľkých ukrajinských okresov pri hranici a vytvorenie akéhosi nárazníkového pásma podobného tomu tureckému na severu Sýrie,“ predostrel.
Ako dodal, tento variant by vyzeral ako relatívne ľahká (materiálne aj logisticky) operácia, ktorá v dlhodobom meradle nebude mať fatálny dopad na ukrajinskú nezávislosť.
Možnosť číslo dva však znie pomerne hrozivo. „Záber výrazne väčšieho územia a následná okupácia celého východu Ukrajiny. Šlo by o vleklú, náročnú a dlhodobú kampaň, ktorá bude mať pre všetkých zúčastnených veľmi vysokú cenu s nejasným výsledkom,“ ozrejmil s dôvetkom, že masívne zabratie územia ruskými ozbrojenými silami by v Kyjeve spôsobilo značný politický otras, ktorý by mohol viesť aj k rozpadu krajiny.
Podľa Márie Holubovej z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici určite treba vnímať fakt, že sa svetoví hráči snažia predísť najčernejšiemu scenáru. „Putin komunikoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholtzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Významný je aj telefonát s americkým prezidentom Joeom Bidenom. To sú všetko signály, že všetci majú záujem riešiť konflikt za okrúhlym stolom,“ povedala.
Jedným dychom dodala, že musíme vychádzať z reálnych faktov. „Na druhej strane, Rusi vstúpili do histórie ako ťažko nevyspytateľný národ s prekvapujúcimi reakciami, takže môžeme čakať aj prekvapenie,“ uzavrela.
Podľa najnovších informácií je Ukrajina pripravená upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC to pripustil ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii. Ukrajina nie je členom NATO, ale z roku 2008 má prísľub, že sa tak stane, čo bude znamenať, že aliancia sa dostane k hraniciam Ruska.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
