Medzinárodný súdny dvor nariadil v stredu (16. 3.) Rusku zastaviť vojenské operácie na Ukrajine. Súd uviedol, že je „hlboko znepokojený“ použitím sily zo strany Moskvy. „Ruská federácia musí okamžite zastaviť vojenské operácie, ktoré začala 24. februára na území Ukrajiny až do konečného rozhodnutia v prípade,“ oznámila sudkyňa Joan Donoghueová. Opatrenie je reakciou na žiadosť Ukrajiny z 26. februára o naliehavé rozhodnutie v prípade tvrdenia Ruska, že dôvodom jeho invázie na Ukrajinu bolo páchanie genocídy ukrajinskými silami v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny.
Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského vysvetľuje, čo toto rozhodnutie znamená a čo bude nasledovať, ak ho Vladimir Putin nebude rešpektovať. Hovorí, či môžu byť za vojnové zločiny súdení aj bežní vojaci a či sa dá dokázať, že cieľom útokov sú civilisti.
Medzinárodný súdny dvor nariadil Rusku zastaviť všetky vojenské operácie na Ukrajine. Čo to znamená?
Znamená to, že Ruská federácia je povinná zastaviť všetky operácie, či už vedené jej vlastnými ozbrojenými silami, aj všetky operácie vedené nepravidelnými jednotkami, ktoré riadi alebo podporuje. Narážal tým na jednotky separatistov alebo iné nepravidelné jednotky, ktoré tam pôsobia.
Vladimir Putin povedal, že toto rozhodnutie nebude rešpektovať. Môže Medzinárodný súdny dvor vymáhať svoje rozhodnutia?
Keby išlo o rozsudok, tak je možné obrátiť sa na Bezpečnostnú radu OSN. V tomto prípade nejde o rozsudok, ale len o dočasné opatrenie, takže nie je možnosť obrátiť sa na orgán OSN. Ostáva len spoliehať sa na dobrovoľné plnenie Ruska tohto rozhodnutia. V prípade, že by padol takýto rozsudok, v Bezpečnostnej rade by to aj tak nebolo priechodné, pretože Rusko je stálym členom. Výsledkom nerešpektovania tohto rozhodnutia bude ešte väčšia izolácia Ruska a úplne už stratí argument legitimity vojenského útoku. Rusko tvrdilo, že inváziu spustilo, pretože je na Ukrajine porušované medzinárodné právo a pácha sa tam genocída. Tu máme súdne rozhodnutie, ktoré inváziu nariadilo zastaviť, a Rusko to nerešpektuje.
Ak by súd vyhlásil konečný rozsudok, ktorým by nariadil Rusko zastaviť vojnu, čo by nasledovalo?
Druhá strana sporu sa môže obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku. Keďže je Rusko členom rady, nikdy neprijme rezolúciu, ktorou by rozhodnutie súdu vymáhala. Takže je jedno, či je to rozsudok alebo dočasné opatrenie, pretože možnosti vykonateľnosti sú rovnaké.
Štáty už teda majú len jedinú možnosť, a to uvaľovať neustále ďalšie sankcie a vylúčiť Rusko zo spoločného obchodovania?
Áno, ale s tým, že už to nebude len názor jednotlivých štátov, že Rusko porušuje medzinárodné právo, ale už to bude judikované rozhodnutím súdu. Z právneho hľadiska budú štáty pri udeľovaní sankcií „na čistom“ a nebudú sa už opierať len o svoje názory na túto vojnu.
Aké úlohy má Medzinárodný súdny dvor?
Vo všeobecnosti môže riešiť spory medzi štátmi. Nerieši trestnú zodpovednosť jednotlivcov. Napríklad ide o územné spory, ohľadom hraníc či teritoriálnych vôd. Aj Slovensko bolo ohľadom výstavby vodného diela v Gabčíkove pred Medzinárodným súdnym dvorom stranou sporu.
Ďalšou inštitúciou je Medzinárodný trestný súd. Aké sú jeho kompetencie?
Funguje od roku 2002 na účely stíhania páchateľov zločinov podľa medzinárodného práva, teda vojnových zločinov, genocídy, zločinov proti ľudskosti a zločinov agresie. Zaoberá sa teda konkrétnymi osobami. Medzinárodný súdny dvor rieši zodpovednosť štátu ako takéto a ten bol zriadený v roku 1945.
Môže Medzinárodný trestný súd súdiť aj bežných vojakov, ktorí strieľajú na civilistov alebo len predstaviteľov štátu?
Za vojnový zločin môže byť zodpovedný ktokoľvek, aj bežný vojak, ale Medzinárodný trestný súd nemá kapacity na stíhanie všetkých, takže sa sústreďuje na tých najvyšších v hierarchii, teda na dôstojníkov, generálov alebo predstaviteľov štátov. Jednoducho povedané, bežný vojak môže spáchať vojnový zločin, ale medzinárodný súd sa tým nebude zaoberať. Môžu ich súdiť vnútroštátne súdy.
Dá sa vôbec dokázať úmysel zabiť civilistov, keď vedenie krajiny tvrdí, že sa domnievali, že bombardujú miesto, kde sa skrývali vojaci?
To je práve úlohou dokazovania prokuratúry. Ak nebude dokázané, že nemali vedomosť, že sa tam nachádzajú civilisti, tak platí zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného, pozn. red.). Každá bojujúca strana má povinnosť byť opatrná v ozbrojenom konflikte a má povinnosť preveriť, že ak sa tam môžu nachádzať civilisti, či sa tam aj nachádzajú. Ak dôjde k zabitiu civilistov v riedko obývanej oblasti, budeme to posudzovať inak, ako keď dôjde k útoku na civilistov v divadle alebo v budove v centre mesta. V takom prípade je väčšia pravdepodobnosť, že tam môžu byť civilisti a napriek tomu podnikli útok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
