Prezidentské voľby vo Francúzsku vrcholia. Už túto nedeľu si Francúzi zvolia nového prezidenta. V prvom kole postúpili z dvanástich uchádzačov dvaja kandidáti, súčasný prezident Emmanuel Macron a jeho krajne pravicová súperka Marine Le Penová. Zopakujú si tak súboj spred piatich rokov.
V prvom volebnom kole získal Macron 27,6 percenta hlasov, za Le Penovú hlasovalo 23,41 percenta zúčastnených voličov. Hlasovanie sa tak skončilo pomerne tesne.
„Výsledok prvého kola prezidentských volieb prekvapil len málokoho. Rovnaký výsledok v podstate naznačuje, že sa Francúzsko počas tých piatich rokov nikam neposunulo. Myslím to v zmysle, že sa nevyriešili dôležité sociálne problémy, ktoré Francúzov trápili pred piatimi rokmi, a trápia ich aj dnes. To je dôvod, prečo sú títo kandidáti v druhom kole opäť rivalmi. Zásadne sa ale zmenila geopolitická a medzinárodno-politická situácia, čo hrá prím v témach ich kampaní,“ vyjadril sa na margo výsledkov prvého kola volieb politológ Michael Augustín.
Predvolebné prieskumy spočiatku predpokladali malý percentuálny rozdiel aj v druhom súboji, v posledných sa však odchýlka čoraz viac zväčšovala, až dosiahla takmer desať percent.
Naposledy kandidáti zabojovali o sympatie vodičov v predvolebnej debate v stredu (20. apríla).
Predtým bol takzvaným „nepopísaným papierom“, po piatich rokoch však už majú voliči na súčasného prezidenta Emmanuela Macrona vyhranený názor. Ako nezávislý kandidát viedol hnutie En Marche! a zastával sociálno-liberálne názory. Spočiatku vysoká popularita však postupne začala klesať. Vládnutie tohto lídra poznačili viaceré kľúčové body ako protesty Hnutia žltých viest, pandémia koronavírusu, antiteroristický zákon či dôchodková reforma. Macron sa totiž usiluje o zvýšenie vekovej hranice pre odchod do dôchodku.
„Ako úradujúceho prezidenta kritizujú voliči Macrona oveľa viac ako predtým pred prvými prezidentskými voľbami. Veľké reformy, ktoré sľuboval pred piatimi rokmi, išli počas vládnutia bokom, nenašiel pre ne totiž politickú zhodu (reforma dôchodkov, veľká reforma politických inštitúcií). Tieto body si však prenášajú do druhého obdobia a opäť sú súčasťou jeho programu,“ uviedol odborník.
Zvolil aj neštandardnú predvolebnú kampaň. „Emmanuel Macron neviedol klasickú kampaň. V postate sa jej ujal ako úradujúci prezident, snažil sa vytvoriť politický obraz muža, ktorý koná, prezidenta, ktorý manažuje geopolitickú situáciu. Práve táto akcieschopnosť je pre Francúzov dôležitá,“ vysvetlil a dodal, že aj to mohlo prispieť k tomu, že sa situácia v posledných mesiacoch upokojila a voliči opäť našli zhodu s jeho postojmi: „Vnímam to tak, že Francúzi sú v súčasnej dobe radi, že majú prezidenta, za ktorého vystupovanie sa na zahraničnopolitickej scéne nemusia hanbiť.“
Emmanuel Macron presadzoval spoločný parlament eurozóny, spoločný rozpočet eurozóny a je silným spojencom v rozhodnutiach únie ako aj aliancie NATO.
Úplne iná je politická história druhej kandidátky, Marine Le Penovej. V politike sa pohybuje od roku 2004, kedy ju zvolili za poslankyňu Európskeho parlamentu. Ako dcéra francúzskeho politika a bývalého predsedu Národného frontu (Národného združenia od roku 2018) sa pridala neskôr do strany a stala sa jej predsedníčkou. So svojimi názormi sa prikláňa k umiernenejšej časti strany.
V minulých prezidentských voľbách zastávala Le Penová plány výrazne obmedziť imigráciu, zrušiť manželstvá pre osoby rovnakého pohlavia, vystúpiť z eurozóny a do roku 2019 apelovala na odchod Francúzska z Európskej únie (frexit) ako aj NATO, zlepšenie vzťahov s Ruskom a zlepšenie sociálnych pomerov a privilégií pre Francúzov. Mnohé jej postoje sa rokmi zmenili.
„Jej názory voči Európskej únií sa rokmi vyvíjali, akoby sa umierňovali. Marine Le Penová v roku 2022 už nie je tá, ktorá presadzuje vystúpenie z Európskej únie, dokonca ani z eurozóny. V tomto zmysle je umiernenejšia kandidátka,“ tvrdí odborník, ktorý zároveň dodáva, že sa nemenia jej hodnoty: „Síce už nepresadzuje vystúpenie, ale z pozície prezidentky by z jej strany zaznievalo v rámci európskej politiky podstatne viac kritiky a zastávala by rezervovanejší prístup. Jej hlas by sa od niektorých tém odkláňal a mohlo by dôjsť k rozkolu v rámci politického konsenzu, ktorý v Európe existuje v otázke migrantov, vojny na Ukrajine či vzťahu k Rusku a sankciám.“
Sčasti by sme to mohli prirovnať k pozícii Maďarska a Viktora Orbána voči spoločným postojom Európskej únie. „Niektoré krajiny strednej Európy vrátane Maďarska by tak vo Francúzsku našli podporu a určitého spojenca v niektorých témach aj oblastiach,“ objasnil.
Ako sme už spomínali v úvode, pretrvávajúcim problémom sú vo Francúzsku sociálne otázky. A práve v tých sa Le Penová stretla s názormi občanov. „Kandidátkina strana zažíva bezprecedentný úspech vďaka jej preorientovaniu na tie sociálne témy, ktoré súvisia s otázkou životnej úrovne, nezamestnanosti či dôchodkov. Vďaka témam pracujúcich ľudí si prirodzene získala aj voličov ľavice,“ myslí si odborník, podľa ktorého si tak zabezpečila rast.
Emmanuel Macron a Marine Le Penová majú za sebou jedinú predvolebnú debatu pred nedeľnými voľbami. Kandidáti takmer tri hodiny diskutovali najmä o inflácii, Európskej únii, ale aj klimatickej kríze. Debata však rýchlo prerástla v konfrontáciu pre ruskú inváziu na Ukrajine a jej vzťahu k Rusku.
„Ste závislá od ruskej vlády a ste závislá od pána Putina,“ povedal Macron s odkazom na pôžičku a účty v ruských bankách, ktoré Le Penová a jej strana má. Ona tvrdenie odmieta a pokladá sa za absolútne slobodnú ženu a jej pôžička je verejne známa.
Pravdou však je, že politička vzhliadala k Rusku a jej vzťah s Putinom bol v minulosti veľmi priateľský. Aj samotná predvolebná kampaň obsahovala niekoľko propagandových snímok zachytávajúcich ich náklonnosť. Rétoriku zmenila až po invázii na Ukrajinu. „Samozrejme, je oprávnené ju kritizovať za jej politickú minulosť, ktorá sa týka jej vzťahu s Putinom a inej politickej orientácie, skôr na východ. Išlo však o jej legitímnu politickú pozíciu a predpokladám, že mnohé zo svojich proputinovských postojov už aj oľutovala. Prípadne by ich v minulosti tak otvorene neprezentovala. Na druhej strane je nutné uznať, že pred 24. februárom ani samotná Le Penová neverila, že by bolo Rusko schopné tohto kroku,“ uviedol na margo konfrontácie kandidátov Augustín.
Macron ako ďalší príklad zdôraznil jej postoj k anexii Krymu. Marine Le Penová totiž uznala Krym ako ruský po anektovaní tohto ukrajinského územia Kremľom v roku 2014. „Podľa medzinárodného práva len zriedka uznávame územia, ktoré boli anektované násilím,“ povedal. Sú súčasným prezidentom v tomto súhlasí aj politológ, podľa ktorého ešte v 2017 anexiu Krymu obhajovala a ani v súčasnom dianí tieto názory nepoprela či neoľutovala.
Ruská invázia na Ukrajinu ešte viac upevnila alianciu NATO a členov štátov Európskej únie. Francúzsko na čele s Emmanuelom Macronom sa aktívne zapája do pomoci, presadzovania sankcií ako aj priamych debát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Pri otázke týkajúcej sa ruskej invázie Macron vyhlásil, že „je nutné zintenzívniť pomoc Ukrajine“. Podľa neho by malo byť Francúzsko pripravené aj na prijatie utečencov.
K spoločnému názoru sa priklonila aj Marine Le Penová, ktorá tiež odsúdila ruskú agresiu. „Áno, odsúdila inváziu a podporila humanitárnu a finančnú pomoc Ukrajine, no v otázke poskytnutia zbraní je zdržanlivá. „Podporujem slobodnú Ukrajinu, ktorá nie je závislá ani od Spojených štátov, ani od Európskej únie a ani od Ruska,“ povedala. Prekvapivé je, že podporila aj prijímanie utečencov z tejto vojnou zmietanej krajiny,“ potvrdil politológ. Ako sme už spomínali vyššie, Le Penová totiž presadzuje obmedzenie migrácie vo Francúzsku.
Svoj rázny názor však prejavila voči ukončeniu dovozu ruského plynu a ropy. „Francúzsko by sa týmto spôsobom podľa nej nemalo zapájať do vojenského konfliktu a jasne povedala ‚nie‘ aj vojenskej pomoci,“ pripomenul odborník jej vyjadrenie z debaty kandidátov. V tomto smere by nepodporila ani prípadné sankcie Európskej únie zamerané na import týchto surovín.
Súčasná francúzska vláda sa pritom snaží presadiť európske embargo na ruskú ropu. Začiatkom týždňa to potvrdil minister hospodárstva Bruno Le Maire, podľa ktorého vláda prezidenta Emmanuela Macrona okrem už zavedeného zastavenia importu uhlia vždy požadovala aj embargo na ropu. Hlavným zdrojom devíz pre ruského prezidenta Vladimira Putina je totiž už niekoľko rokov ropa a nie plyn. To nám potvrdil aj analytik.
„V prípade ďalšieho balíka sankcií sa už teraz diskutuje hlavne o rope a plyne. Práve v týchto dvoch sektoroch sa dajú sankcie posunúť,“ tvrdí analytik Michal Hudec z EurActivu. Tieto dve komodity sú totiž pre Rusko najdôležitejšie a pre fungovanie ich ekonomiky kritické. Nepôjde tak o jednoduché rokovanie. „Na schválenie ďalších sankcií je nutné zvolanie samitu a následná diskusia. To prichádza do úvahy až po francúzskych prezidentských voľbách,“ myslí si odborník. Narážal tak práve na kľúčový postoj Francúzska k týmto sankciám.
Európska únia ako aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sú presvedčení, že vojnu môžu zastaviť najmä tvrdšie sankcie voči Rusku. Dodávky ropy a plynu do Európskej únie vynesú Rusku každý rok zhruba 100 miliárd eur. Bez obmedzenia energetiky sa podľa lídrov a odborníkov len ťažko oslabí postavenie (ekonomika) Ruskej federácie. Od voľby francúzskeho prezidenta tak sčasti závisí aj vývoj ukrajinsko-ruskej vojny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
