Pri Mariupole objavili tretí masový hrob. Potom, čo našli hroby v obciach Manhuš a Vynohradne, satelitné snímky odhalili tretí v dedine Stryj Krym. Zástupcovia Mariupolu pre agentúru Telegram potvrdili, že na snímkach vidieť vykopané zákopy pri cintoríne dlhé 60 až 70 metrov. Doteraz bola časť zákopov zakrytá. Snímky z 24. apríla však odhalili, že dĺžka masového hrobu narástla na viac ako 200 metrov.
Starosta Mariupolu Vadym Bojčenko pre agentúru Telegram obvinil ruských vojakov, že civilistov nútia pracovať za jedlo. V Mariupole je od začiatku vojny humanitárna katastrofa. Rusi bránia humanitárnej pomoci a obyvatelia ostávajú bez jedla, vody, kúrenia či liekov. „Miestni nám povedali, že jedlo si museli odpracovať,“ povedal Bojčenko.
O novom masovom hrobe ako prvé informovalo rádio Slobodná Európa. Zatiaľ nie je možné nezávisle overiť, či sú na záberoch naozaj hroby. To, že pri Mariupole vznikajú masové hroby, potvrdili úrady až po identifikácii miesta a vyšetrovaní.
„Po dlhom hľadaní a identifikácii miest sme zistili, že mŕtvych Mariupolčanov pochovali v hromadných hroboch v dedine Manhuš,“ uviedol ešte minulý týždeň poradca starostu Mariupola Petro Andruščenko s tým, že Rusi podľa jeho informácií vykopali niekoľko hrobov dlhých 30 metrov.
Od začiatku vojny zomrelo údajne 20-tisíc obyvateľov Mariupola. Starosta Bojčenko podľa CNN dodal, že situácia v meste je naďalej kritická. Ruské jednotky bombardujú a ostreľujú oceliarne Azovstaľ, kde sa stále ukrývajú civilisti.
„Vnútri sú ženy a deti. Na evakuáciu je potrebné prímerie, no žiadne prímerie nie je. Ľuďom dochádza jedlo a nie je tam takmer žiadna voda. Toto je humanitárna katastrofa,“ povedal Bojčenko.
Z okupovaných miest na Ukrajine sa šíria správy, že Rusi tam zriadili koncentračné tábory, kde väznia Ukrajincov. Oleksandr a Olena z Mariupola pre BBC povedali, že v jednom takom tábore sa ocitli aj oni. Keď sa snažili z mesta ujsť do evakuačného centra, Rusi ich odviezli do školy v dedine Nikolske. Tam ruskí vojaci zriadili utečenecké centrum.
„Bol to ako skutočný koncentračný tábor,“ povedal 49-ročný Oleksandr pre BBC. Ukrajinské úrady prirovnávajú centrá na Ukrajine k tým, ktoré zriadili ruskí vojaci v Čečensku. Miestnych tam podrobili brutálnemu vypočúvaniu.
Oleksandr a Olena opísali, že v tábore im odobrali odtlačky prstov, odfotili ich zo všetkých strán a podrobne ich vypočúvali. Tvrdia, že si pripadali ako v skutočnom väzení. Vojaci im kontrolovali mobily a všetky ich kontakty. Podľa Oleksandra niektorí končia v Donetsku, kde ich podrobujú ešte tvrdším výsluchom. Rusi tak podľa neho hľadajú „ukrajinských nacistov“. Ide o ľudí, ktorí majú kontakty na ukrajinských novinárov, politikov či vojakov.
Olena opísala aj otrasné podmienky, v ktorých sú Ukrajinci väznení v „utečeneckých táboroch“. Starší ľudia podľa jej slov spia na zemi. Nemajú matrace ani deky. Pre tisíc ľudí je tam len jeden záchod a jedno umývadlo. „Ľudia sa tam nemajú kde umyť a všade bol zápach,“ spomína Olena. Nakoniec sa im podarilo zohnať šoféra, ktorý ich odviezol do Ľvova, ktoré je zatiaľ bezpečným miestom na západe Ukrajiny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
