V stredu 24. augusta si Ukrajina pripomína 31. výročie Dňa nezávislosti. Teda dňa, kedy parlament prijal deklaráciu a oslobodil sa od Sovietskeho zväzu. Každoročne sa naprieč krajinou konajú obrovské slávnosti, ale tentokrát to bude inak.
So stredou sa totiž spája aj iné výročie, a to polrok od invázie ruských vojsk na územie Ukrajiny. Celý svet, a predovšetkým Európa, s napätím sledujú situáciu u nášho východného suseda. Mnohí Očakávali, že ruské vojsko podnikne úspešný bleskový útok a Kyjev do pár dní padne. To sa však nestalo.
O tom, aká je aktuálna situácia na frontovej línií, aké úspechy aj neúspechy jednotlivé vojská za pol roka dosiahli a kam táto vojna smeruje, sme sa porozprávali s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a bezpečnostným analytikom a generálom v zálohe Andorom Šándorom.
Vojna na Ukrajine sa nachádza v situácii, kedy sa nedá zo strategického a ani vývojového konfliktu určiť, či niekto výrazne vyhráva alebo prehráva.
„Momentálne sa nachádzame vo fáze intenzívneho, ale dlhodobého opotrebovávacieho konfliktu. Ten sa vyznačuje tým, že na línii dotyku prebiehajú mimoriadne intenzívne boje. Ale pri celkovom pohľade na situačnú mapu sa pozícia bojujúcich strán príliš nemení,“ uviedol Macko.
Pomery síl na bojisku sú vyrovnané. Rusi síce ešte postupujú, ale len veľmi pomaly a vzhľadom na to, že vedú riskantnejšie útočné operácie, je to za cenu výrazne vyšších strát osôb a techniky.
S týmto názorom sa stotožňuje aj Šándor. „Rusko postupuje, ale pomaly. Môžeme vidieť, že má viaceré problémy, a to so živou silou, konkrétne zle fungujúcou pechotou, ktorá by mala byť základom takéhoto konfliktu. Je pravda, že má omnoho viac zbraní ako Ukrajina, ale zrejme morálka ruských vojakov nebude ani zďaleka taká silná ako ukrajinská,“ vysvetľuje s tým, že ďalším problémom je výcvik. „Počet nie je rozhodujúci. Množstvo vojakov sa ľahko môže premeniť na ďalších zranených a mŕtvych,“ konštatoval Šándor.
Rovnako to vníma aj Macko, podľa ktorého ruskí vojaci nie sú dostatočne vycvičení a chýba im technika. Zmena preto nastala aj v stratégii boja.
„Zásadnou zmenou je to, že Rusi už plne nediktujú kde a kedy budú prebiehať hlavné boje. Ukrajinci po dodávkach presných zbraní a v súvislosti s ich používaním začínajú aj sami určovať, kde sa budú odohrávať nové vojenské operácie,“ priblížil.
Ukrajincom v tom pomáha aj ich veľké odhodlanie brániť sa a neprehrať tento konflikt.
V priamom kontaktnom boji vidíme mohutnú palebnú prevahu ruských vojsk, denne sa spotrebováva obrovské množstvo munície všetkých druhov. Dôsledkom je podľa generála vo výslužbe masívna devastácia priestoru vedenia bojov, či už ide o zastavané oblasti alebo pozície jednotiek v otvorenom priestore.
„Ruská stratégia je rovnaká ako počas prvej svetovej vojny. Delostreleckou paľbou všetko rozbijú a s využitím prieskumných prostriedkov tie oslabené mestá potom získajú. Nie je to moderný spôsob bojov,“ vysvetlil Šándor.
Ukrajinský prezident Zelenský opakovane žiada nové a moderné zbrane zo Západu. To sa však nedeje, dodávka zbraní totiž klesá.
„Krajiny im už, po prvé, nemajú aké zbrane posielať, minuli sa im zásoby. Po druhé, ak im ich aj posielajú, tak nie v množstve, v akom by Ukrajina potrebovala a chcela, a to z toho dôvodu, že Západ si taktiež musí udržať bezpečnú oblohu a nejaké zásoby arzenálu aj pre seba,“ uviedol generál v zálohe s tým, že výrobný priemysel nie je ani zďaleka taký rýchly, aby reflektoval súčasnú potrebu krajín.
Napriek tomu Ukrajincom pomáha aj množstvo vojenskej výbavy, ktorú už majú. Výhodou zbraní zo Západu je, že sú presné a s väčším dosahom. „Síce ešte nedokážu vyrovnať kvantitatívnu palebnú prevahu ruských síl, ale na druhej strane sa im darí vysoko efektívne ničiť dôležité ciele v tyle protivníka,“ tvrdí Macko.
Ukrajinci sa totiž zameriavajú na zničenie infraštruktúry ako sú mosty, miesta velenia a sklady munície, čím výrazne narušujú ruskú schopnosť viesť ofenzívne operácie.
Počas šiestich mesiacov sme registrovali nespočetne veľa útokov, a to nie len na vojenské ciele, ale aj mestá a civilistov. Doposiaľ zaznamenali úspechy aj zlyhania obe strany.
„Najväčší úspech Ruska je postupné získavanie území na juhu a juhovýchode Ukrajiny a najväčší neúspech, že sa im nepodarilo dobyť Kyjev. Urobili tam viacero chýb, napríklad neskoro obsadili letisko Hostomeľ a neskoro aj začali presúvať ďalšie vojská na obsadenie mesta,“ vymenováva Šándor.
Inak povedané, operácia na Kyjev bola z ruskej strany zásadne podcenená.
Čo sa týka Ukrajiny, hlavný úspech je podľa generálneho analytika hlavne v tom, že je vôbec schopná odolávať a spôsobuje ruským vojskám vojenské straty a finančné straty.
„Ukrajinci majú silné odhodlanie brániť sa. Samozrejme, veľmi im pri útokoch a bránení pomáhali kvalitné spravodajské informácie, najmä od Spojených štátov, bez ktorých by neboli schopní takto fungovať,“ dopĺňa Šándor.
Okrem počiatočného náporu dokázali Ukrajinci takmer okamžite klásť aj účinný odpor a narušiť prísun ruských posíl na bojisko. V dôsledku toho sa ruský útok na Kyjev postupne zastavil a Rusi museli nakoniec vzdať dobýjanie hlavného mesta a preskupiť sily.
„Ukrajinci spontánne bojovali s agresormi a to aj pomocou improvizovaných prostriedkov, ako molotovove koktejly. To muselo spôsobiť pre ruské vojská strategický šok. Ich zostava a rozsah nasadených síl nenasvedčuje tomu, že Rusko očakávalo celonárodný húževnatý odpor zo strany Ukrajiny,“ tvrdí Macko s tým, že Ukrajinci boli aj mimoriadne úspešní v mobilizácii medzinárodnej podpory bojujúcej krajine.
Pozrite si archívnu reportáž z 24. mája, kedy uplynuli tri mesiace od vypuknutia vojny.
Priznáva ale aj chyby. Náš sused dlhodobo podceňoval možnosť ruskej invázie. Druhou operačnou chybou bolo, že protiofenzíva pri Charkove sa nepodarila podľa predstáv. Ak by sa ukrajinským vojskám podarilo obsadiť kľúčové zásobovacie trasy v oblasti Kupianska, podľa Macka mohli predčasne ukončiť alebo výrazne oslabiť ruský útok na Donbase.
„Pokiaľ ide o Rusov, jednoznačne môžeme konštatovať, že nedokázali zúročiť svoju obrovskú technologickú prevahu na rýchle rozhodnutie konfliktu. Ukazuje sa, že Rusi nemali dobré a realistické plány na vedenie intenzívneho boja proti úporne sa brániacemu protivníkovi. Nepodarilo sa im zriadiť vzdušnú nadvládu a eliminovať ukrajinské vzdušné sily a protivzdušnú obranu. Strategický výsadok v oblasti Kyjeva bol neúspešný,“ tvrdí generál vo výslužbe.
Rusi mali obrovské problémy s velením a riadením bojov. Nielenže im v prvých týždňoch absentovalo centrálne velenie operácií. Zlyhávali aj na taktickej úrovni, keď nemali k dispozícii alebo nevedeli používať utajované spojenie. Rovnako sa ruský veliteľský zbor ukázal ako príliš nepružný a ruskí velitelia na nižšej a strednej úrovni velenia nedokázali samostatne reagovať na rýchlo sa meniace podmienky na bojisku.
„Obrovský problém je aj v používaní mobilných telefónov, keďže zo seba robia ideálne ciele pre leteckú a delostreleckú jednotku,“ uviedol Šándor.
„Treba ale Rusom priznať to, že po neúspešnej prvej fáze vojny sa im podarilo preskupiť a skoncentrovať vojská a ešte nejaký čas tak pokračovať v ofenzíve. V tej dokázali pri odlišných podmienkach v oblasti Donbasu lepšie využiť svoje prednosti a obrovskú palebnú prevahu, aj keď výsledky sú len veľmi obmedzené vzhľadom na vynaložené úsilie a straty,“ dopĺňa generál vo výslužbe.
Ako sme uviedli na začiatku, okrem výročia vypuknutia vojny je aj výročie Dňa nezávislosti Ukrajiny. Lídri krajiny zakázali okázalé oslavy a viackrát sa vyjadrili v obavách, že očakávajú z ruskej strany zvýšené množstvo útokov. Dokonca sa špekulovalo aj o ich možnom symbolickom opätovnom útoku na západ.
Generál v zálohe Andor Šándor to vidí inak. „Ja si myslím, že Rusko skrachovalo v snahe rýchlo dobyť politické centrum Kyjeva. Z ich strany išlo o veľké sklamanie,“ uviedol. Rusko na širší útok podľa neho jednoducho nemá sily a bude sa koncentrovať vo svojom úsilí na súčasný priestor frontovej línie, teda južnú a juhovýchodnú časť Ukrajiny.
„Nedajú sa vylúčiť útoky na strategické ciele, ale tie nie sú len v Kyjeve. Na to, ako sa Ukrajine darí útočiť na muničné sklady na kryme a na letecké základne, môžeme očakávať nejaké adekvátne ruské reakcie,“ dodal odborník s tým, že možno spontánne zaútočia aj na západne ciele, ale nemyslím si, že by ich konkrétnym cieľom boli hromadné zhromaždenia akým sú oslavy. Tá reakcia by bola kontraproduktívna.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
