Grécko dostane balík v hodnote 35 miliárd eur

Zdroj: TASR

Grécki poslanci majú k dispozícii len málo času na rýchlu implementáciu nových proreformných právnych predpisov.

Gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi sa podarilo zaistiť reštrukturalizáciu dlhu a nový finančný balík pre strednodobé financovanie v hodnote 35 miliárd eur. Tsipras po skončení krízového summitu eurozóny upozornil, že dnes dosiahnutá dohoda s veriteľmi umožní jeho krajine zostať členom menovej únie.

Podľa jeho slov dohoda, ktorá je výsledkom vyše 15-hodinových rokovaní s európskymi partnermi, by mohla priniesť nové investície a pomôcť jeho krajine dostať sa z recesie a zabrániť hroziacemu kolapsu národného bankového systému.

"Dohoda je ťažká, ale odvrátili sme presun štátneho majetku v zahraničí. Odvrátili sme plán finančného uškrtenia a zrútenia bankového systému," povedal Tsipras pred novinármi. Dodal, že sa mu podarilo vybojovať bitku o reštrukturalizáciu dlhu.

Predseda Európskej rady Donald Tusk ocenil, že krajiny eurozóny na summite "jednomyseľne dospeli k dohode". Podľa neho je teraz všetko pripravené pre aktivovanie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), cez ktorý Atény požiadali o finančnú pomoc; nie je však zatiaľ jasné, ako rýchlo sa to podarí a kedy začnú financie prúdiť do Grécka.

Podľa Tuska ide o súboj s časom, lebo 20. júla vyprší hraničný termín, v ktorom Atény musia Európskej centrálnej banke vrátiť 3,5 miliardy eur.

Dobrou správou pre Grécko sú posummitové slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá uviedla, že môže odporučiť spolkovému parlamentu, aby ešte v priebehu tohto týždňa schválil začatie rokovaní s Gréckom o treťom záchrannom programe, len čo grécky parlament prijme odporúčané zákonné opatrenia.

Kancelárka priznala, že Nemecko upustilo od požiadavky, aby bola na eurosummite stanovená požiadavka "dočasného oddychového času" pre členstvo Grécka v menovej únii, tzv. dočasný Grexit.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem však upozornil, že záverečná dohoda o novom záchrannom programe pre Grécko je stále vzdialená. Dodal, že ak sa aj Aténam podarí rýchlo splniť uložené domáce úlohy, stále je tu niekoľko národných parlamentov, ktoré musia odobriť nový záchranný plán pre Grécko, a to vrátane gréckeho parlamentu.

Grécki poslanci majú k dispozícii len málo času na rýchlu implementáciu nových proreformných právnych predpisov.

Dijsselbloem zároveň pripomenul, že Euroskupina bude ešte dnes rokovať o scenári krátkodobého "preklenovacieho" financovania pre Grécko, ktoré má podporiť likviditu gréckych bánk a upokojiť domáce obyvateľstvo.

Podmienky dohody z eurosummitu môžu viesť k pádu gréckej vlády

Lídrom eurozóny sa na summite v Bruseli podarilo zabrániť finančnému kolapsu Grécka, avšak drsné podmienky, ktoré boli nakoniec prijaté gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom pod tlakom medzinárodných veriteľov a niektorých lídrov eurozóny, môžu nakoniec viesť k pádu Tsiprasovej vlády a spôsobiť v Grécku paniku.

Domnieva sa to agentúra Reuters - a túto možnosť dnes podľa nej pripustil aj grécky minister práce Panos Skurletis, ktorý nevylučuje, že tvrdé podmienky dohody by mohli ešte tento rok viesť k novým voľbám v Grécku.

V prípade, že by eurosummit nedospel k dohode, Grécko by sa ocitlo na pokraji finančného kolapsu s nefunkčnými bankami a nespokojným obyvateľstvom a s vyhliadkou na prijatie národnej meny a odchod z menovej únie. Podľa niektorých zdrojov EÚ len za posledné dva týždne Grécko pre ekonomické a politické otrasy prišlo o 25-30 miliárd eur.

Atény teraz do stredy 15. júla do polnoci musia prijať šesť sérií opatrení vrátane zníženia štátnych výdavkov a reformy dôchodkového systému. Až budú tieto kroky schválené gréckym parlamentom, vyjednávania s medzinárodnými veriteľmi o treťom programe pomoci môžu začať.

Zrejme jediným ústupkom, ktorý sa Tsiprasovi na eurosummite podarilo presadiť, je možnosť "dočasného" odchodu Grécka z eurozóny. Tento scenár presadzovalo Nemecko - so spresnením, že by sa jednalo o päťročné obdobie.

Najťažším bodom rokovaní lídrov eurozóny, ktorému sa Tsipras musel podriadiť a trvala na ňom najmä nemecká strana, je vytvorenie špeciálneho fondu mimo Grécka, ktorý združí grécke štátne aktíva v hodnote 50 miliárd eur, slúžiace ako garancia pre privatizačný program Atén.

Tento fond bude pod dohľadom Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.
Podľa záverov eurosummitu pôjde 25 miliárd eur z tohto fondu na rekapitalizáciu gréckych bánk; polovica zo zvyšnej sumy je určená na znižovanie štátneho dlhu a ďalšia polovica na investície.

Tsipras tvrdo bojoval proti tomuto fondu. Podľa expertov EÚ a MMF Grécko v súčasnosti nemá takúto sumu k dispozícii, lebo štátne aktíva použiteľné pre privatizačné účely majú hodnotu najviac sedem miliárd eur.

Na druhej strane grécky premiér medzinárodných veriteľov vyzval na pevnejšie záväzky voči reštrukturalizácii štátneho dlhu Grécka, aby bol tento dlh udržateľný v strednodobom horizonte.

Sedem okruhov podmienok, ktoré musí do stredy prijať grécka vláda, sa týkajú zefektívnenia DPH; rozšírenia daňového základu; udržateľnosti dôchodkového systému; prijatia Občianskeho súdneho poriadku; zachovania právnej nezávislosti štatistického úradu Elstat; implementácie automatických škrtov vo verejných výdavkoch; a zotavenia bankového a finančného sektora.