Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v pondelok večer v princípe dohodli na spoločnom balíku pomoci vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu v roku 2023 a na najmenej 15-percentnej globálnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Ide o významný krok, ktorým sa zmenšuje aj spor medzi EÚ a Maďarskom. Na Twitteri to oznámilo české predsedníctvo Rady EÚ a následne tlačová agentúra AP.
Dohoda 27 veľvyslancov umožňuje, aby Budapešť dostala väčšiu časť sľúbených peňazí z fondov Únie, ktoré boli ohrozené pre sťažnosti ostatných členských štátov, že maďarský premiér Viktor Orbán sa odklonil od demokratického právneho štátu.
Maďarsko doteraz využívalo svoje právo veta a blokovalo tak obe dohody - ostatné členské krajiny sa sťažovali, že Orbán toto právo zneužíva, aby sa dostal k zmrazeným eurofondom a k peniazom v rámci maďarského plánu obnovy.
"Megadohoda!" napísalo české predsedníctvo EÚ v pondelok večer na Twitteri a dodalo: "Veľvyslanci v princípe jednomyseľne schválili balíček finančnej podpory, ktorý má Ukrajine poskytnúť (pôžičku) 18 miliárd eur v roku 2023. České predsedníctvo dodržalo svoj sľub Ukrajine postaviť sa Rusku a EÚ zostáva jednotná."
Dohoda je zatiaľ stále dočasná, pretože ju musia formálne schváliť členské štáty EÚ, až následne začne platiť. V tomto sa však neočakávajú žiadne ťažkosti. Táto dohoda prichádza pred štvrtkovým summitom lídrov EÚ a pokračovanie sporu s Budapešťou mohlo toto stretnutie zmeniť na chaotickú, komplikovanú udalosť, píše AP.
Na základe dohody bude mať Maďarsko schválený plán obnovy (po pandémii) a môže tak dostať 5,8 miliardy eur. Musí však splniť 27 podmienok týkajúcich sa demokratických reforiem, a to v oblasti nezávislosti justičných orgánov a právneho štátu. Mnoho členských krajín už vyhlásilo, že Maďarsko urobilo niektoré pozitívne kroky.
Pokiaľ ide o eurofondy, EÚ z nich zmrazí Budapešti namiesto 7,5 miliardy eur, navrhnutých Európskou komisiou, približne 6,3 miliardy eur, teda asi o 1,2 miliardy eur menej.
Spomínaná dohoda umožňuje Orbánovi cítiť sa víťazne, pretože dokázal zmierniť postihy, ktoré mu hrozili, píše AP. Inštitúcie EÚ sú v spore s Orbánom celé roky. Rozhodli sa ho už prestať tolerovať pre "neliberálnu demokraciu", ktorú zaviedol v Maďarsku, ako ju sám nazval. Podľa ostatných lídrov EÚ sa však nezhoduje s tradičnou západnou liberálnou demokraciou.
Mnohé rozdeľujúce otázky pri Orbánovi však zostávajú, prinajmenšom jeho vzťah s Ruskom, ktorý je vnímaný ako zhovievavý v porovnaní s ostatnými 26 členskými štátmi EÚ.
Pozrite si archívnu reportáž o aktuálnej situácii na Ukrajine:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
