Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe a severozápade krajiny.
Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovala štátna tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala vyjadrenie námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška.
Gruško sa takto vyjadril v reakcii na oznámenie, že Fínsko sa 4. apríla oficiálne stane členom NATO.
Ruský diplomat tiež avizoval, že ak na území Fínska budú rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.
Rusko a Fínsko majú spoločnú hranicu dlhú približne 1300 kilometrov.
AFP pripomenula, že Fínsko a Švédsko pred rokom upustili od desaťročia trvajúcej politiky vojenskej neangažovanosti a v máji minulého roka — po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny — požiadali o vstup do Aliancie.
Kremeľ ešte v marci vydal vyhlásenie, v ktorom trval na tom, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre žiadnu z dvojice severských krajín, a ubezpečil, že s nimi nemá žiadny „spor".
Rusko však vo všeobecnosti považuje rozširovanie NATO za hrozbu pre svoju bezpečnosť a práve želanie Ukrajiny vstúpiť do Aliancie využilo na ospravedlnenie vojny, ktorú rozpútalo 24. februára 2022.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že Fínsko sa v utorok stane 31. členským štátom NATO.
Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní, v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.
Na otázku, či je sklamaný, že zároveň s Fínskom do NATO nevstúpi aj Švédsko, Stoltenberg odpovedal, že si je „absolútne istý", že aj táto severská krajina sa stane členom.
O vstupe Švédska ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.
Fínsko nepožiadalo členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) o rozmiestnenie vojenských jednotiek na svojom území. V pondelok to uviedol šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer.
„To, či rozmiestnime vojská vo Fínsku, je otázka na Fínsko," vyhlásil Bauer a dodal, že NATO v súčasnosti takúto požiadavku neeviduje.
Podotkol však, že sa tak môže stať v budúcnosti a následne sa tým Aliancia bude zaoberať.
Bauer v reakcii na plánované kroky Moskvy uviedol, že NATO zatiaľ „nezaznamenalo žiaden konkrétny pohyb (ruských) jednotiek, lebo Rusko v súčasnosti potrebuje vojakov na Ukrajine".
Moskva si podľa jeho slov „nemôže dovoliť rozmiestniť veľké množstvo vojakov na fínskych hraniciach, keďže zo strany NATO jej priamo nič nehrozí".
V prípade, že by Rusko podniklo nejaký útok, však Bauer prisľúbil pomoc členských štátov NATO „v súlade s plánom brániť Fínsko prostredníctvom strategických posíl". Dodal však, že fínska poloha a kvalitná armáda „uľahčujú obranu východného krídla NATO".
Pozrite si reportáž z Televíznych novín o výročí oslobodenia Buče:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
