Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky, vďaka ktorým by sa Rusko neodvážilo opäť zaútočiť. Aby bol odstrašujúci efekt čo najsilnejší, európske jednotky potrebujú ochranu USA vrátane amerických lietadiel a spravodajských služieb.
Po uzavretí dohody na prímerí medzi Moskvou a Kyjevom by na Ukrajinu mohli byť vyslané európske jednotky. Aj keď Rusko takúto možnosť odmieta, lídri európskych krajín sa ňou začali vážnejšie zaoberať po výzve zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá žiada, aby Európa poskytla Kyjevu bezpečnostné záruky. Samotné Spojené štáty pritom svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine vylúčili.
Ako by mohla vyzerať vojenská intervencia na Ukrajine teraz načrtol portál The Guardian. Matthew Savill, riaditeľ vojenskej vedy v think tanku Royal United Services Institute, tvrdí, že po prípadnom prímerí na Ukrajine prichádzajú do úvahy tri úrovne nasadenia európskych síl.
Prvou možnosťou sú veľké pozemné sily, ktoré by teoreticky boli schopné odraziť prvotný nápor, ak by Rusko opäť zaútočilo. Išlo by pravdepodobne o 100 000 až 150 000 vojakov.
Keďže však nie je jasné, či by európske krajiny vedeli takéto počty zabezpečiť Savill považuje za najreálnejšiu druhú alternatívu, teda vyslanie „desiatok tisíc vojakov s európskymi brigádami na niektoré frontové línie“. Takáto pomoc by bola obmedzenejšia, ale znamenala by, že ak by Rusko opäť zaútočilo na Ukrajinu, európske krajiny by boli vtiahnuté do konfliktu.
Treťou, ešte obmedzenejšou možnosťou by boli „výcvikové sily“ umiestnené na Ukrajine. Tie by cvičili ukrajinskú armádu a mohli by zasiahnuť v prípade vojenskej krízy.
Najväčšie nadšenie pre nasadenie jednotiek na Ukrajine prejavilo Francúzsko. Pripravujú spoločný plán na vytvorenie „podporných síl“ , o ktorého detailoch sa stále diskutuje, píše agentúra Bloomberg.
Na základe hrubého náčrtu sa hovorí o rozmiestnení 30 000 európskych vojakov vo veľkých ukrajinských mestách, prístavoch a v blízkosti kritickej národnej infraštruktúry. Európske jednotky by neboli vyslané na východ krajiny, kde sú boje medzi Ukrajinou a inváznymi ruskými silami najostrejšie.
Veľká Británia a Francúzsko sa v súčasnosti snažia presvedčiť ostatné európske krajiny, aby do týchto síl poskytli personál a vybavenie. Britský premiér Keir Starmer navštívi budúci týždeň Washington, aby sa pokúsil presvedčiť Trumpa, aby súhlasil.
Všetky vyššie spomenuté podoby prítomnosti európskych síl na Ukrajine počítajú so spoločným východiskovým bodom. Aby bol odstrašujúci efekt čo najsilnejší, európske jednotky potrebujú ochranu USA vrátane amerických lietadiel a spravodajských služieb.
Nemecký kancelár Olaf Scholz však povedal, že diskusie o takomto kroku sú predčasné vzhľadom na širšiu neistotu v súvislosti s výsledkom rokovaní medzi USA a Ruskom. Avšak postoj Nemecka sa môže čoskoro zmeniť, keďže už tento víkend sa v krajine uskutočnia parlamentné voľby, ktoré by mal podľa prieskumov vyhrať Scholzov konkurent Friedrich Merz s konzervatívnej únie CDU/CSU.
Podobný postoj ako Scholz vyjadrili aj španielsky premiér Pedro Sánchez a šéfka talianskej vlády Giorgia Meloniová. Váhavo sa zatiaľ vyjadril aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý si chce počkať na výsledky rokovaní.
Poľsko, ktoré sa intenzívne vyzbrojuje, vyslanie jednotiek na Ukrajinu vyslovene vylúčilo. Jasný je aj postoj slovenskej diplomacie. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vyhlásil, že „Slovensko nepošle svojich vojakov na územie Ukrajiny“. Ďalšie kroky budú podľa neho závisieť od vývoja diskusie o mieri a od zabezpečenia bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a ďalších aktérov, ktoré by podľa ministra mohli byť zabezpečené z úrovne Bezpečnostnej rady OSN.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o rozmrazení vzťahov medzi Ruskom a USA.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
