Bývalý šéf ukrajinského ministerstva obrany tvrdí, že ruská taktika, vďaka ktorej zaznamenali úspechy minulý rok, prestáva fungovať. Rusi spomaľujú a Ukrajina na tom nie je tak zle, aby prijala nevýhodný mier.
Minulý rok bol pre Ukrajincov náročný – kyjevské sily stratili vyše 4 100 kilometrov štvorcových územia. Pre porovnanie, ide o územie veľkosti dvoch Bratislavských krajov.
Územné zisky však neprišli zadarmo a Rusi utrpeli rozsiahle straty – ľudské aj materiálne. Analytici dlhodobo poukazujú na to, že Rusom sa rýchlo míňajú skladové zásoby tankov a obrnených vozidiel, pričom výroba nových nestačí nahrádzať straty potrebným tempom. Rusi tak môžu už čoskoro stratiť útočný potenciál, čo by mohlo viesť k zamrznutiu frontu.
Bývalý ukrajinský minister obrany Andrij Zahorodniuk, ktorý v súčasnosti vedie Centrum pre obranné stratégie (CDS), potvrdzuje, že Rusi čelia nedostatku obrnených vozidiel aj tankov.
Podľa Zahorodniuka prestala fungovať aj taktika takzvaných „ľudských vĺn“, keď Rusko posiela na ukrajinské pozície vlny útočníkov bez ohľadu na vysoké straty na životoch.
„Prestalo im to vynášať čo i len skromné zisky,“ uviedol Zahorodniuk na podujatí think-tanku Atlantic Council.
Ukrajinci v súčasnosti pozorujú spomalenie ruských útočných operácií na Donbase, čo potvrdzujú aj odhady západných analytikov.
„Vidíme toto spomalenie a je veľmi významné,“ prisvedčil expert.
„Rusi musia vymyslieť niečo iné, určite sa o to už usilujú. Neprídu však s riešením, ktoré by úplne zmenilo trajektóriu konfliktu. Čoskoro bude vidieť, že sa Rusi zasekli,“ dodal bývalý minister.
Podľa Zahorodniuka otázkou nie je, kedy Rusku dôjde dych, ale dokedy sa Kremľu oplatí viesť takýto spôsob boja.
„Koľko môže Rusko vydržať pri súčasnom tempe? Pravdepodobne mesiace. Otázka je – načo? Pretože po nejakom čase to začne vyzerať nie ako víťazstvo, ale ako prehra,“ vysvetlil.
Ukrajinci navyše zintenzívnili svoju kampaň proti ruskej kritickej infraštruktúre. Kyjev útočí pomocou dronov na ruské sklady, veliteľské centrá, ale aj ropné rafinérie. Ukrajina si od toho sľubuje zmiernenie tlaku na bojisku.
„Každý v armáde vie, že zničenie logistiky nepriateľa je kľúčové. Znižuje to záťaž na bojisku, čo je najväčší problém, ktorý Ukrajina má. Je preťažená na fronte, najmä pechota, pretože väčšina našich zbraní, či už delostrelectvo alebo iné metódy, má extrémne malý dosah – len niekoľko desiatok kilometrov,“ priznal Zahorodniuk.
Uviedol, že minuloročné územné straty sú pre Ukrajinu veľmi bolestivé a ani dnes nie je situácia na bojisku ideálna. Slová o tom, že Ukrajina postupne prehráva, považuje za nesprávne a prehnané.
Kyjevské sily čelia mnohým problémom, ako sú nedostatok mužov, problematické velenie a výcvik či výrazná presila Rusov. Napriek tomu, že Rusi minulý rok dosiahli územné zisky, nepodaril sa im strategický prienik, ktorý by znamenal kolaps frontu aspoň v nejakej jeho časti. Boje prebiehali o jednotlivé obce a mestá meter po metri za cenu vysokých strát.
„Výroky, podľa ktorých musí Ukrajina prijať akúkoľvek dohodu, pretože sa jej nedarí na bojisku, sú nepravdivé,“ zdôraznil Zahorodniuk.
Európa je podľa všetkého ochotná podporovať Ukrajinu aj v prípade, ak by Spojené štáty od podpory ustúpili.
Exminister vyjadril tiež obavy z mierových rokovaní a taktiky, ktorú zvolili Spojené štáty. Tie ešte pred začiatkom vyjednávaní uviedli, že návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014, keď ju prvýkrát napadlo Rusko, je nereálny. Washington taktiež odmieta členstvo Ukrajiny v NATO. Upustil aj od prístupu predchádzajúcej administratívy, že bez Ukrajiny sa nejedná o Ukrajine.
Podľa analytika Zdeňka Kříža sa však Ukrajina dokáže rozvíjať aj bez členstva v NATO a bez okupovaných území, ak budú splnené určité podmienky – zachovanie suverenity Ukrajiny, právo uzatvárať bilaterálne dohody, prístup Ukrajiny k Čiernemu moru a pobrežným mestám, rozvoj ukrajinskej armády a zachovanie práva vstúpiť do Európskej únie.
Zahorodniuk však nevidí žiadne náznaky, že by Rusko menilo svoju stratégiu alebo ustupovalo od svojho cieľa – kapitulácie Ukrajiny a jej následného ovládnutia prostredníctvom bábkovej proruskej vlády alebo priamo kremeľskými vojskami.
„Rusi sú veľmi nevyspytateľní vyjednávači, pokúsia sa manipulovať,“ varuje bývalý minister.
Jeho slová potvrdzujú aj posledné kroky Kremľa. Moskva tvrdí, že môže Washingtonu poskytnúť prístup k vzácnym minerálom na územiach, ktoré ovláda. Ponuka prichádza po tom, čo sa Biely dom usiloval získať podobnú dohodu na Ukrajine – spočiatku bez úspechu, no teraz zrejme dôjde k dohode.
Bývalý minister tvrdí, že zastavenie bojov by vyhovovalo Rusku, ktoré by ho považovalo za operačnú pauzu na rekonštrukciu a prezbrojenie ozbrojených síl.
Ukrajinci preto požadujú nielen bezpečnostné záruky od Západu, ale aj vyvodenie zodpovednosti voči Rusku – či už finančné, alebo kriminálne.
„Ak sa toto nesplní, Rusom to ľahko prejde a znova sa pokúsia o útok,“ varuje odborník a pochybuje, že Moskva by s takýmito podmienkami súhlasila.
Ukrajinci, naopak, varujú, že ak by sa vyhovelo ruským požiadavkám na demobilizáciu ukrajinskej armády a zníženie jej počtu, Putina by to mohlo povzbudiť k ďalšiemu útoku.
„Putinovi musí byť úplne jasné, že ak to skúsi znova, hrozne narazí. Iba vtedy to môže mať odstrašujúci efekt – a aj to len potenciálne,“ uzavrel Zahorodniuk.
Washington a Kyjev dosiahli dohodu o vzácnych mineráloch, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
