Niektorí si odvtedy pamätajú meno druhého pilota - Andreasa Lubitza. Ten úmyselne namieril Airbus nemeckých aerolínií s ničnetušiacimi cestujúcimi do úbočia hory.
Bol utorok 24. marec 2015 predpoludním. Médiá obletela správa o nehode lietadla A320 nízkonákladovej spoločnosti Germanwings. Stroj na linke z Barcelony do Düsseldorfu doslova „napikoval“ do najvyššieho pohoria v Európe.
„Bola to katastrofa pre naše mesto a najmä pre príbuzných obetí. Bude to navždy súčasťou našej DNA, navždy budeme spomínať,“ hovorí starosta mesta Haltern am See Andreas Stegemann.
Lietadlo sa zrútilo v ťažko prístupnej oblasti francúzskych Álp, asi 2000 metrov nad morom severne od mesta Nice. Helikoptéry tam celý deň prevážali ďalších a ďalších záchranárov.
Po prvom pohľade na trosky však bolo jasné, že to nemohol prežiť nikto zo 150 ľudí na palube. Vrak lietadla a torzá tiel boli roztrúsené na ploche asi dvoch štvorcových kilometrov.
„Bol som v prvom tíme, ktorý tam išiel. Najskôr sme tomu ani neverili, zakrývali sme si oči. To miesto vyzeralo hrozne, všade boli kusy tiel a trosky. Doteraz si pamätám, ako to tam zapáchalo,“ spomína záchranár Gabriel Bernard.
Medzi 144 cestujúcimi boli najmä Španieli a Nemci. Šiesti boli členovia posádky. To, že bol medzi nimi aj vinník tragédie, sa zistilo až neskôr pri vyšetrovaní.
„Bol to šialený deň. Spamätávala som sa z tej tragédie roky. Bol tam môj brat. Len postupne sa s tým zmierujem,“ vraví sestra obete tragédie Anna.
Práca na mieste činu bola veľmi náročná - aj vyšetrovatelia sa v horskom masíve „zlaňovali“, a tak zbierali dôkazy.
Nehoda bola od začiatku podozrivá. Poveternostné podmienky boli priaznivé. Pilot bol skúsený a stroj prešiel všetkými technickými kontrolami. Posádka dokonca počas letu nevyslala žiaden núdzový signál.
Až neskôr odhalili, že lietadlo úmyselne naviedol do pohoria duševne chorý druhý pilot Andreas Lubitz. Tragédia, ktorú spôsobil, navždy zmenila bezpečnosť v leteckej preprave.
Letecká doprava patrí, aj napriek zlyhaniam, stále medzi najbezpečnejšie formy. Podľa poslednej štúdie medzinárodnej organizácie leteckých dopravcov vás skôr uhryzne žralok alebo porodíte štvorčatá, než zomriete pri havárii lietadla.
Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 sa na letiskách sprísnili bezpečnostné opatrenia a cestovanie sa stalo zložitejším. Letiská zaviedli rozsiahly zoznam predmetov, ktoré nesmú na palubu lietadla.
K septembrovým útokom sa verejne hlásil Richard Reid. Ten sa pokúsil na palubu lietadla spoločnosti American Airlines prepašovať výbušninu ukrytú v topánke.
Aj toto spôsobilo, že cestujúci sa musia pri kontrolách vyzúvať.
Pád lietadla Boeing 747 z júla 2011 zmenil bezpečnostné normy na leteckú prepravu lítiových batérií. Prečo je to tak, nám vysvetlil pilot a majiteľ leteckej spoločnosti Daniel Ferjanček.
„Lítiové batérie predstavujú riziko a do podpalubia sa nedávajú, dávajú sa zásadne na palubu lietadla. Je to predovšetkým preto, aby v prípade, že dôjde k samovznieteniu batérie, sa dalo voči tejto hrozbe reagovať, a keďže na palube sú ľudia a personál, tak táto reakcia môže byť okamžitá,“ ozrejmil.
Aj táto tragédia spred desiatich rokov priniesla čiastočné zmeny v letectve. Spoločnosť Germanwings posiela pilotov raz ročne nielen k lekárovi, ale aj ku psychológovi a pred letom testujú prítomnosť alkoholu drog či liekov.
Viaceré spoločnosti zaviedli aj to, aby pilot neostal v kokpite sám, ak si jeho kolega odskočí na toaletu.
„EASA vydala odporúčanie, ktoré nemusia rešpektovať všetky spoločnosti, aby v prípade takejto hygienickej prestávky do kokpitu vždy išiel ďalší člen posádky, v tomto prípade kabínový personál, teda letuška,“ uzavrel Ferjanček.
Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
