Miniprasiatka sa v dome pohybujú voľne, cez deň sa hrajú, kŕmia či kúpu.
Bola to láska na prvý pohľad. Francúzka, ktorá žije so štyrmi prasiatkami, na svojich štvornohých spoločníkov nedá dopustiť. Napríklad za také mačky by ich vraj nikdy nevymenila.
Tridsaťdvaročná Manon žije v malej obci v Bretónsku. Spoločnosť jej robia dve verné miniprasiatka, s ktorými vraj nikdy nie je nuda.
„Gustave má šesť a pol roka a Leon má rok a pol. On ešte stále rastie, lebo prasatá rastú až do troch rokov,“ ukazuje a vysvetľuje Manon.
Prvé si doniesla z Kanady, kde pred pár rokmi žila, a druhé si zaobstarala, keď sa usadila vo Francúzsku a povedala si, že keď budú doma traja, bude im veselšie.
„Gustava opustila rodina, ktorá si ho zaobstarala, a moji susedia ho prichýlili. Zo zvedavosti som sa naňho šla pozrieť a okamžite ma očaril,“ vraví Manon.
Okrem dvoch miniprasiatok, ktoré žijú vnútri v dome, má ešte ďalšie dve žijúce vonku. Manon dúfa, že svojím životným štýlom ľuďom zmení pohľad na zvieratá, ktoré väčšina vníma predovšetkým ako potravu a spájajú si ich s bravčovou panenkou či s klobásou, ktorá sa im ocitne na tanieri.
„Bola by som rada, keby ľudia vnímali prasatá nielen ako mäso. Postupne sa to mení a myslím, že sme na dobrej ceste,“ tvrdí.
Miniprasiatka sa v dome pohybujú voľne, cez deň sa hrajú, kŕmia či kúpu. Dvakrát denne ich Marion venčí a poslušnejšieho Gustava si pravidelne berie aj na univerzitu, kde pracuje ako laboratórna technička. Kolegovia sa nesťažujú. Práve naopak.
„Vždy som rada, keď ho vidím. Je to taký náš maskot. A študenti ho majú radi tiež a vždy si ho fotia. Je smiešny a je to pre nás všetkých také odľahčenie, keď je tu,“ hovorí Manonina kolegyňa Anne-Lise Le Floch.
Manon svoje prasiatka bežne prepravuje autom, sú disciplinované podobne ako psy či mačky.
Jediným mínusom je vraj to, že sú dosť neokrôchané, a tak doma všeličo nechtiac pozhadzujú. Na krochkanie, ktoré by niekomu mohlo prekážať, sa podľa Manon dá zvyknúť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
