Zahraničná politika USA sa podľa analýzy BBC stala obeťou kultúrnej vojny proti progresívnej ideológii.
Nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu mení svetový poriadok a nedá sa očakávať, že by sa situácia po jeho odchode zmenila. Európa sa už nemôže spoliehať na americké záruky v NATO. Tvrdí to analytik BBC Allan Little, ktorý sa vo svojej analýze opiera o výroky viacerých politikov vrátane samotného Donalda Trumpa.
Skeptický je v tomto smere aj bývalý minister obrany Ben Wallace. Ten sa obáva, že hlavný odstrašujúci prvok NATO, ktorým je kľúčový článok 5, už pre postoj novej americkej administratívy prestáva byť zárukou bezpečnosti členských krajín.
Wallace sa obáva, že Spojené štáty by v prípade napadnutia európskeho člena Aliancie podľa článku 5 neprišli na pomoc.
„Momentálne by som nestavil svoj dom, že v prípade ruského útoku by sa mohol článok 5 aktivovať. Určite by som nepovažoval za samozrejmé, že Spojené štáty prídu na pomoc. Myslím si, že článok 5 je už iba na podpore životných funkcií. Ak Európa vrátane Spojeného kráľovstva nebude investovať veľké prostriedky do obrany, nebude to brať vážne, bude to koniec NATO, ako ho poznáme. Bude to koniec článku päť,“ povedal Ben Wallace.
Zdrojom obáv sa stalo najmä Trumpovo vyhlásenie zo začiatku marca, keď to povedal na rovinu: „Ak nebudú (krajiny NATO) platiť, nebudem ich brániť. Nie, nebudem ich brániť.“
Little pripomína, že nejde o populizmus založený na prieskume verejnej mienky. Trump tieto názory zastáva dlhodobo.
Už v roku 1987 vyvolal rozruch, keď si za takmer 100-tisíc dolárov zaplatil celostránkové inzeráty kritizujúce zahraničnú politiku USA v denníkoch New York Times, Washington Post a Boston Globe.
Vo forme otvoreného listu adresovanému „americkému ľudu“ Trump hovoril „o tom, prečo by Amerika mala prestať platiť za obranu krajín, ktoré si môžu dovoliť brániť sa samy“.
V tom čase to bol ojedinelý názor. Uniknutá komunikácia o útokoch na Jemen však ukazuje, že ho teraz zastáva celé vedenie USA.
Väčšinu európskych „spojencov“ považujú za príživníkov, ktorých „musia stále zachraňovať“ ako podotkol viceprezident J. D. Vance v uniknutej komunikácii, v ktorej sa spolu s ministrom obrany Peteom Hegsethom pohoršovali nad neochotou Európy zapojiť sa do útoku na Húsiov, ktorí svojim terorizovaním lodí plaviacich sa cez Suezský prieplav ohrozujú viac obchodné záujmy Európy ako Spojených štátov.
Postoj súčasnej americkej administratívy je diametrálne odlišný od toho, ktorý po druhej svetovej vojne zaujal vtedajší prezident Harry Truman.
Keď vo februári 1947 vyčerpaná a značne zadlžená Británia dala najavo, že už nemôže podporovať grécku vládu v jej boji proti komunistickým partizánom a že sa z rovnakých dôvodov stiahne z Palestíny, Indie a obmedzí svoju prítomnosť v Egypte, Truman si uvedomil, že Sovietsky zväz by mohol rozšíriť svoj vplyv, ak Grécko padne, a že by sa mohol dostať k Suezskému prieplavu. Rozhodol sa preto vyplniť mocenské vákuum, čo viedlo k Trumanovej doktríne a následnému vzniku NATO.
Čo platilo takmer osem desaťročí je však teraz podľa analýzy minulosť a svetový poriadok, ako sme ho poznali, „teraz Trump vyhodil do vzduchu“. Navyše sa nedá očakávať, že by sa situácia po jeho odchode zmenila. „Myslím si, že súčasná trajektória v USA pretrvá aj po Trumpovi. Trumpizmus prežije jeho prezidentstvo. USA sa vzďaľujú od európskych hodnôt,“ povedal Ed Arnold, analytik londýnskeho inštitútu RUSI.
„Pre Európanov je to ťažko stráviteľné, pretože ide o štrukturálnu, kultúrnu a potenciálne dlhodobú zmenu,“ dodal.
Z USA a Ruska, donedávna nezmieriteľných rivalov, sa dnes stávajú ideologickí spojenci. Zahraničná politika USA sa podľa Littlea stala obeťou kultúrnej vojny proti progresívnej ideológii známej ako „woke“. Vedenie USA má pocit, že zdieľa konzervatívne hodnoty s Vladimírom Putinom. Ruský prezident to vidí a snaží sa to maximálne využiť.
Rusko sa netají svojimi snahami o destabilizáciu Európy. Moskva by bola najradšej, keby sa z nej americké jednotky úplne stiahli.
„Ich cieľom je destabilizovať Európu. Oslabiť NATO a prinútiť Američanov, aby stiahli svoje jednotky. Už to tiká. Destabilizuje to Európu, oslabuje to NATO. Ešte to nezašlo tak ďaleko, aby to prinútilo USA stiahnuť vojská z Európy, ale kto vie, kde budeme o niekoľko mesiacov?,“ hovorí Armida van Rijová, vedúca pracovníčka britského think-tanku pre medzinárodné vzťahy Chatham House.
Dve tretiny Slovákov nechcú vystúpiť z NATO. V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o prieskume.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
