Trumpova administratíva pripúšťa, že Vladimir Putin môže len naťahovať mierové rokovania na Ukrajine a brániť uzavretiu trvalého mieru. Medzitým americkí senátori navrhujú tvrdé sankcie, ktoré by mohli zasiahnuť aj Slovensko.
Počas víkendu vyjadril americký prezident Donald Trump frustráciu z mierových rokovaní a priznal, že ho Vladimir Putin „veľmi hnevá“. Trump neocenil ani návrhy ruského prezidenta na vytvorenie dočasnej správy na Ukrajine.
Ešte predtým naznačil, že šéf Kremľa ho môže len naťahovať novými požiadavkami a zdržiavať rokovania. Teraz to pripúšťajú aj viacerí anonymní predstavitelia Trumpovej administratívy, uvádza agentúra Reuters. Podľa nich existuje možnosť, že vojnu na Ukrajine sa nepodarí ukončiť v nasledujúcich mesiacoch.
Počas víkendu prebiehali rozhovory a telefonáty medzi predstaviteľmi Bieleho domu a ministerstva zahraničia, ktoré sa zaoberali ruským konaním. Podľa zdrojov sa zhodli, že Putin bráni Washingtonu v snahe uzavrieť trvalý mier. Diskutovali aj o diplomatických a ekonomických nástrojoch na zvýšenie tlaku na Rusko.
Nie je zatiaľ známe, či USA majú nejaké nové konkrétne návrhy, no hovorí sa o dodatočných sankciách.
Senátori pripravili návrh zákona, ktorý by zaviedol 500 % clo na tovar z krajín nakupujúcich ruskú ropu, plyn, urán a iné suroviny, uvádza The Moscow Times. Clu by sa pravdepodobne nevyhli ani Maďarsko a Slovensko, keďže stále dovážajú ropu a plyn z Ruska. Takéto sankcie by mohli byť pre Slovensko veľmi nebezpečné, keďže do USA smeruje 5,8 % nášho exportu, upozornil v minulosti minister financií Ladislav Kamenický. Na Spojené štáty je podľa neho naviazaných približne 70-tisíc slovenských pracovných miest.
Za návrhom stoja senátori Lindsey Graham (republikán) a Richard Blumenthal (demokrat), čo naznačuje, že ide o nadstranícku legislatívu. Senátori sľubujú, že získajú dostatok hlasov na jej schválenie v Kongrese.
Americký prezident sa navyše vyhráža sekundárnymi clami vo výške 25 až 50 %.
Trump sa v minulosti vyjadril, že verí, že Putin chce ukončiť „zabíjanie na Ukrajine“. Teraz však jeho administratíva pochybuje o skutočných motívoch šéfa Kremľa.
Rusko pravdepodobne nebude mať motiváciu uzavrieť mier, pokiaľ si Putin bude myslieť, že na bojisku víťazí. Kyjev preto bude potrebovať ďalšiu vojenskú pomoc.
Minulý týždeň americký šéf diplomacie Marco Rubio na stretnutí s pobaltskými ministrami zahraničných vecí uviedol, že mier na Ukrajine nie je zaručený. Naznačil tiež, že USA sú stále ďaleko od dosiahnutia dohody.
„Je tu hlboká frustrácia z ruského postoja k rokovaniam,“ uviedol hovorca Národnej bezpečnostnej rady James Hewitt. „Prezident Trump dal jasne najavo, že zváži uvalenie sekundárnych sankcií na všetku ropu prichádzajúcu z Ruska, ak Moskva nebude myslieť mierové riešenie konfliktu vážne,“ dodal.
Samotný Putin v minulosti vyhlásil, že na dosiahnutie mieru musia byť odstránené základné príčiny konfliktu. Kremeľ ich označuje za „fašistickú vládu v Kyjeve“, ktorú chce „denacifikovať“. Ukrajinská vláda však bola riadne zvolená a prezident Volodymyr Zelenskyj sa teší vysokej popularite.
Kremeľ často za príčinu vojny označuje aj rozširovanie NATO smerom na východ. Ešte pred vojnou požadoval návrat hraníc Aliancie k roku 1997, teda do obdobia, keď Slovensko, Česko či Pobaltie neboli členmi NATO.
V neistote zostáva aj samotná Ukrajina. Tá sa bráni americkej dohode o mineráloch, ktorá by pre ňu bola veľmi nevýhodná a neponúkala by bezpečnostné záruky. Trump sa vyjadril, že Zelenskyj bude mať „veľký problém“, ak dohodu nepodpíše.
Trump sa hnevá na Putina, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
