„Vladimir Putin má určité dlhodobé sympatie Donalda Trumpa, obdivuje ho najmä ako silného vodcu,“ vysvetľuje amerikanista Kryštof Kozák. Európu môže vydierať, ak neprijme Putinove požiadavky, no situácia sa môže obrátiť aj voči Rusku. Čo sa dojednalo na druhom kole rokovaní?
Tento týždeň sa v Rijáde v Saudskej Arábii koná druhé kolo mierových rokovaní o vojne na Ukrajine. Delegácia amerických diplomatov striedavo rokuje s ukrajinskou a ruskou stranou.
Americkým vyjednávačom sa však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť úplné prímerie vo vzduchu, na zemi a na mori, s ktorým súhlasil Kyjev. Rusi pristúpili len na zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru a na prímerie na mori, no aj to podmienili viacerými požiadavkami, vrátane uvoľnenia niektorých sankcií.
Časť týchto sankcií je v rukách Európy, ktorá však výrazne pochybuje o skutočných zámeroch ruského prezidenta Vladimira Putina. Podobné pochybnosti začína mať aj Donald Trump, ktorý sa vyjadril, či Putin nepoužíva rovnakú taktiku, akú on sám roky využíval – naťahovanie času.
Rusi zatiaľ Trumpovi neponúkli žiadny významnejší ústupok a dosiahnuté kompromisy sú výhodnejšie pre Moskvu než pre Ukrajinu. Britský denník The Guardian ich dokonca nazval „ruským zoznamom želaní previazaným mašľou USA“.
Spýtali sme sa preto experta na Spojené štáty Kryštofa Kozáka z Karlovej univerzity v Prahe, ako hodnotí rokovania a ich priebeh.
„Je vidieť, že rokovania sú veľmi ťažké, pretože po troch rokoch krvavých bojov medzi Rusmi a Ukrajincami vládne hlboká nedôvera a nenávisť,“ vysvetľuje Kozák, vedúci Katedry severoamerických štúdií na Univerzite Karlovej.
Rusi zatiaľ odmietajú úplné prímerie, s ktorým súhlasila ukrajinská strana. Takýto krok by nebol v záujme Kremľa, keďže v posledných mesiacoch ruské sily postupovali a v minulom roku obsadili územie veľké približne ako dva bratislavské kraje. Ani vysoké straty na životoch a technike ich nezastavili.
„Podarilo sa dojednať iba čiastočné prímerie, ktoré však viac vyhovuje ruským energetickým záujmom. Ukrajinská strana k nemu navyše bola pomerne brutálne dotlačená,“ dodáva Kozák.
Naráža pritom na skutočnosť, že po diplomatickej roztržke medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Washington pozastavil vojenskú a spravodajskú pomoc Kyjevu. Obnovená bola až po súhlase s prímerím.
Zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru paradoxne prospieva najmä Rusku. Práve jeho rafinérie, sklady a zásobníky plynu sa stali častým terčom ukrajinských dronov, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele na čoraz väčšie vzdialenosti. Moskva týmto útokom nedokáže efektívne zabrániť, keďže rozsiahle územie nemožno úplne pokryť systémami protivzdušnej obrany.
Naopak, Ukrajinci vďaka svojim spojencom výrazne zlepšili vlastnú protivzdušnú obranu, takže ruské útoky na ich energetickú infraštruktúru už nepredstavujú taký problém ako v minulosti.
Rusko si zjavne zámerne vybralo aj prímerie na mori. Na začiatku invázie zohrávalo Čierne more pre Moskvu kľúčovú úlohu – Čiernomorská flotila útočila na ukrajinskú pevninu a zároveň slúžila na prepravu vojakov a techniky.
Ukrajincom sa však podarilo spôsobiť Rusom veľké straty, v dôsledku čoho ruské lode postupne ustupovali mimo dosah ukrajinských protilodných striel a dronov. Kyjev pritom prakticky nedisponuje vlastným námorníctvom, a napriek tomu dokázal vytlačiť ruskú flotilu. Ide o jedno z najvýznamnejších ukrajinských vojenských víťazstiev.
Napriek tomu ruské sily stále ohrozujú ukrajinské aj zahraničné civilné plavidlá a pokračujú v útokoch na ukrajinské prístavy. Napríklad strategicky dôležitá Odesa je pravidelne ostreľovaná ruskými raketami. Z tohto dôvodu Ukrajinci momentálne využívajú iba tri prístavy.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že prímerie na mori je výhodné pre Ukrajincov, keďže vo vyhlásení sa spomína aj bezpečná plavba. Chýba však akákoľvek zmienka o ochrane ukrajinských prístavov.
Moskva si navyše kladie ďalšie požiadavky.
„USA pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh pre vývoz poľnohospodárskych produktov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšiť prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Prakticky to znamená, že Kremeľ požaduje zrušenie sankcií voči ruským producentom a vývozcom hnojív a potravín, ako aj zrušenie obmedzení na dodávky poľnohospodárskych strojov do Ruska. Moskva žiada aj zrušenie sankcií proti štátnej poľnohospodárskej banke Rosselchozbank a jej opätovné pripojenie k medzinárodnému platobnému systému SWIFT.
Trump tvrdí, že Washington momentálne ruské podmienky analyzuje. Z Európy však prichádzajú odmietavé stanoviská. Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že teraz nie je čas na uvoľňovanie sankcií.
„Práve naopak, diskutovali sme o tom, ako môžeme zvýšiť sankcie na podporu iniciatívy USA, aby sme dostali Rusko k rokovaciemu stolu prostredníctvom ďalšieho tlaku,“ povedal na stretnutí s Emmanuelom Macronom a Volodymyrom Zelenským.
Zodpovednosť za systém SWIFT nesie Európska únia, keďže jeho centrum sa nachádza v Belgicku, a teda v jurisdikcii Únie. Bez súhlasu európskej dvadsaťsedmičky preto pripojenie Ruska nebude možné.
Pre Európu však ide o zložitú dilemu. Ak odmietne, Trump môže neúspech rokovaní zvaliť práve na Úniu. Ak by súhlasila, znamenalo by to pre Rusko veľmi priaznivý vývoj. Think tank Atlantic Council to označuje za „povzbudzujúcu injekciu“, ktorá by ruskej ekonomike umožnila pokračovať vo vojne.
Kozák varuje, že Európa sa môže ocitnúť v podobnej situácii ako Ukrajina, ak sa šéfovi Oválnej pracovne postaví do cesty.
„Trump už niekoľkokrát ukázal, že nátlak voči spojencom mu ako nástroj zahraničnej politiky vôbec nie je cudzí. Tak ako vydieral Ukrajinu pozastavením pomoci, pokojne bude postupovať aj voči Európe napríklad hrozbou ešte vyšších taríf,“ upozorňuje Kozák.
Americký prezident v rozhovore pre Newsmax pripustil pochybnosti o ruských motívoch.
„Myslím si, že Rusko chce konflikt ukončiť, hoci je možné, že to celé len naťahujú,“ povedal Trump a priznal, že túto taktiku sám roky používal.
„Robil som to roky. Viete, nechcel som podpísať zmluvu, ale chcel som zostať v hre,“ uviedol.
Kozák pripúšťa, že Trump má k Putinovi isté sympatie, keďže ho považuje za silného lídra. Situácia sa však môže rýchlo zmeniť, ak Trump nadobudne presvedčenie, že Putin s mierom nepočíta.
„Vladimir Putin má určité dlhodobé sympatie Donalda Trumpa, obdivuje ho najmä ako silného vodcu,“ vysvetľuje amerikanista.
Ak si však Trump uvedomí, že ho Putin ťahá za nos, môže nastať dramatický obrat. Podobná situácia nastala aj v prípade severokórejského vodcu Kim Čong-una – Trump sa s ním najskôr stretával na samitoch a vyjadroval sa o ňom pochvalne, no keď zistil, že rokovania nikam nevedú, pritvrdil.
„Ukončiť vojnu je vždy veľmi ťažké, najmä ak nedôjde k zdrvujúcej porážke jednej zo strán. Trump jasne ukázal, že tejto téme je ochotný venovať veľa času a použiť všetky páky, ktoré má voči Ukrajine. Ak Rusi zrazu budú vo Trumpových očiach tí, ktorí sa odmietajú dohodnúť, tak sa zameria aj na nich,“ hovorí Kozák.
V takom prípade by mohli nasledovať ďalšie ekonomické sankcie alebo zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.
Amerikanista však varuje, že Putin, bývalý agent KGB, môže využívať Trumpovu neochotu eskalovať situáciu s Ruskom.
„Jeho cieľom ale nie je eskalácia konfliktu voči Rusku, čo môže Vladimír Putin využívať,“ uvádza.
Niektoré americké vyhlásenia, ktoré sa môžu zdať v súlade s ruskou propagandou, môžu byť súčasťou stratégie Bieleho domu na ukončenie vojny. Zároveň je možné, že Putin by odmietol mierový plán, ktorý by ho označil za agresora či vojnového zločinca.
„To, že americkí vyjednávači preberajú niektoré ruské predstavy môže znamenať, že sa snažia nájsť spoločnú reč s oboma stranami. Napríklad ruské obavy z rozmiestňovania vojsk NATO pri jeho hraniciach sú reálne a je potrebné ich riešiť v rámci rokovaní,“ uzatvára Kozák.
Zelenskyj, Macron a Starmer sa stretli v Paríži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
