Ruská tieňová flotila napriek sankciám neustále rastie a generuje miliardové zisky pre Kremeľ. Tieto zastarané a zle udržiavané tankery ohrozujú nielen životné prostredie, ale aj bezpečnosť námornej dopravy. Západ sa snaží flotilu zastaviť, no zatiaľ je na ňu prikrátky.
V posledných dňoch obletel svet príbeh tankera Eventin, ktorý sa stal neovládateľným v Baltskom mori. K incidentu došlo ešte v januári, keď lodi zlyhalo kormidlo a niekoľko hodín ju unášali vlny.
Napokon ju remorkéry odtiahli od pobrežia ostrova Rujana, uvádza Die Welt. Nemecké úrady skonfiškovali loď, ktorá patrí k neslávne známej ruskej tieňovej flotile.
Podľa medializovaných informácií bol na palube tankeru náklad 100 000 metrických ton ropy. Hodnota plavidla aj s nákladom sa odhaduje na 40 miliónov eur.
Prípad Eventinu však nie je ojedinelý. Tieňová flotila sa podľa expertov neustále rozširuje a napriek západným sankciám naďalej generuje zisk pre vojnovú mašinériu Vladimira Putina. Tieto plavidlá sú zároveň ekologickou hrozbou pre svoj vek a nedostatočnú údržbu.
Zarážajúce je, že väčšinu týchto lodí Rusko získalo práve z Európy.
Kremeľ ich využíva na obchádzanie sankcií uvalených Európskou úniou a krajinami G7. Podľa informácií Novaja Gazeta Evropa denne vyplávajú z ruských prístavov v priemere tri takéto lode. Tieňová flotila sa podieľa na 84 % ruského exportu ropy. Na začiatku roku 2024 predstavoval tento podiel 64 %, čo znamená medziročný nárast o 20 %.
Najviac ropy smeruje do Číny, ktorá len v januári nakúpila takmer polovicu ruského exportu v hodnote 4,3 miliardy eur. Nasleduje India, kde končí približne tretina ruského exportu. Väčšina ropných produktov, ako benzín, nafta či mazivá, putuje do Turecka a Brazílie.
Odhaduje sa, že Rusi do tieňovej flotily „investovali“ približne 10 miliárd dolárov (9,29 miliardy eur), no táto suma sa im môže vrátiť už za jediný mesiac. Napríklad v januári dosiahli obchody s Čínou a Indiou takmer takúto hodnotu.
Nová štúdia americkej neziskovej organizácie Brookings odhalila ďalšie zarážajúce zistenia – Kremeľ profituje vďaka Európe. Lode, ktoré patria do tieňovej flotily, síce nemôžu kotviť ani byť opravované v európskych prístavoch, no väčšina z nich pochádza práve z Európy. Experti zistili, že až 60 % týchto lodí má európsky pôvod, pričom najväčším dodávateľom je Grécko (30 %).
Odborníci preto odporúčajú, aby EÚ a krajiny G7 zakázali predaj lodí ruským spoločnostiam alebo firmám s neznámym vlastníctvom. Tento krok však nemusí byť jednoduchý, keďže plavidlá tieňovej flotily často plávajú pod cudzími vlajkami a ich skutočných majiteľov je takmer nemožné vypátrať.
Tieto lode sú vo väčšine prípadov staršie, majú 20 – 30 rokov a plavia sa bez poistenia či riadnej údržby, čo zvyšuje riziko ekologických katastrof. Navyše svoju polohu maskujú vypínaním GPS, čo ohrozuje nielen samotné plavidlá v prípade núdze, ale aj ostatné lode, ktoré ich nemusia včas zaregistrovať.
Za posledný rok sa odohrali najmenej štyri nebezpečné incidenty spojené s plavidlami ruskej tieňovej flotily. Na tankeri Seacharm v Turecku došlo k explózii, podobný výbuch nastal aj na lodi Grace Ferrum v líbyjských vodách. Vo februári sa odohrali ďalšie dva incidenty – na tankeri Koala v ruskom prístave v Baltskom mori a na ropnom tankeri Seajewel v talianskom prístave Savona. Práve posledný prípad sa vyšetruje ako sabotáž.
Loď Seajewel je registrovaná pod vlajkou Malty a operuje ju grécka spoločnosť Thenamaris, ktorú Ukrajinci zaradili na čiernu listinu pre podozrenie z obchádzania sankcií.
Ruská tieňová flotila sa v rokoch 2022 – 2024 podieľala na viac ako 30 nehodách po celom svete. Skutočný počet incidentov však môže byť oveľa vyšší, keďže lode si často vypínajú GPS a automatický identifikačný systém, a nie každá nehoda či ekologická havária sa podarí zdokumentovať.
Úniky ropy do mora sú nielen ťažko odstrániteľné, ale aj mimoriadne nákladné. Náklady na vyčistenie ropnej škvrny sa pohybujú od 1,4 miliardy do 2,7 miliardy eur v závislosti od regiónu.
Obavy zvyšuje nielen zlý technický stav lodí a ich vek, ale aj nebezpečné praktiky, ako je prečerpávanie ropy z tankera na tanker v noci a na rozbúrenom mori, čo výrazne zvyšuje riziko havárie.
Tento problém sa priamo dotýka aj Európy. Podľa údajov agentúry Bloomberg z januára prechádza najmenej 40 % lodí tieňovej flotily Baltským morom, Dánskym prielivom, Stredozemným morom a Suezským prieplavom.
Európska únia a krajiny G7 sa snažia s tieňovou flotilou bojovať zavádzaním ďalších sankcií priamo na tieto plavidlá. Kanada nedávno navrhla vytvorenie medzinárodnej pracovnej skupiny na vystopovanie ďalších ruských tankerov, no Donald Trump s touto iniciatívou nesúhlasí.
Ukrajina aj Rusko súhlasí s prímerím v Čiernom mori, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
