História teraz ožíva vďaka vedcom. Predstavme si, že by sme si na vlastné oči mohli vidieť šablozubého tigra alebo obrovského mamuta. Chýbajú prírode tieto vyhynuté druhy? A dokázali by sa ešte včleniť do prírody? Zisťovali sme, ktoré predstavy sú reálne a ktoré ostávajú len ilúziami pre scenáristov.
Vyhynuli pred tisíckami rokov, ale dnes sa vedci pokúšajú tieto prastaré živočíchy priviesť k životu. Znie to ako scénka z amerického filmu, no je to skutočnosť. Po pravlkovi sa teraz otvára otázka, čo bude ďalšie?
„Bol by som rád, keby sa im to podarilo, a viem si konkrétne predstaviť mamuty. Najbližší zachovalý príbuzný mamuta je slon indický, a vlastne jeho DNA by upravili podľa predlohy tej starovekej, zachovalej, ktorú máme k dispozícii,“ uviedol zoológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Marek Semelbauer.
Spoločnosť, ktorá už vrátila pravekého vlka na svet, sa chystá na mamuta, ale aj na ďalšie vyhynuté živočíchy. Skloňuje sa napríklad aj vyhynutý tasmánsky tiger.
Zostáva však otázkou, či tieto zvieratá zostanú len vo vedeckých laboratóriách alebo sa vrátia do prírody. Vedeli by sa ešte vôbec aklimatizovať?
„Treba vedieť, aká je teplotná nika týchto druhov a vytipovať vhodné miesto pre ich návrat. Ja v tom nevidím problém. Je však dôležité povedať, že pravlky žili pred 12-tisíc rokmi, a v tej dobe bola fauna v Amerike oveľa bohatšia – žili tam slony a kopytníky väčšie než bizóny. Nie je preto jasné, akú funkciu by tieto zvieratá mohli v ekosystéme plniť,“ dodal Semelbauer.
Problémy v ekosystéme máme už teraz. Podľa odborníka súvisia s elimináciou niektorých druhov.
„My si neuvedomujeme, že v Európe kedysi žili slony, a tieto zvieratá výrazne formovali krajinu. Napríklad niektoré druhy motýľov na Slovensku vyhynuli práve v dôsledku absencie megafauny,“ vysvetľuje zoológ.
Pravlk ani mamut pravdepodobne nikdy nebudú rovnakí ako kedysi.
Niektorí odborníci sú skeptickí voči spôsobu ich genetickej modifikácie. „Geneticky upravili 14 génov, aby vytvorili znaky typické pre pravlka – svetlú srsť, jej dĺžku a štruktúru, vzorovanie srsti, veľkosť tela a svalovú hmotu. Pri množstve génov v genóme vlka (20 000 až 25 000 génov) je to len malá časť,“ vysvetlila Andrea Ševčovičová z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
„Majú mierne geneticky modifikovaného vlka, to je všetko. Nemáme technológiu, aby sme dokázali meniť celé genómy. Navyše, DNA sa v priebehu času degraduje a pravlk vyhynul pred tisíckami rokov,“ povedal profesor globálnej ekológie Corey Bradshaw.
Oživené tvory tak nie sú geneticky identické s pôvodnými druhmi. Odborníci o nich hovoria ako o hybridoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
