Zdĺhavá administratíva a vybavovačky, doťahovanie s poisťovňou a nemocnicou, neochota Američanov debatovať o politike aj neistota po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. To všetko zažila Barbara Dudeková za osem mesiacov, odkedy sa s rodinou preťahovala zo Slovenska do amerického Texasu.
Barbara Dudeková je bývalou reportérkou zahraničného spravodajstva Markízy a s televíziou spolupracuje aj po tom, čo sa vlani v lete presťahovala s rodinou do Houstonu v štáte Texas.
Vidieť ste ju mohli na obrazovkách napríklad počas minuloročných amerických volieb, keď prinášala živé vstupy z Washingtonu D.C.
V rozhovore sa od Barbary dozviete, na čo všetko sa človek musí pripraviť, ak by sa chcel presťahovať do Spojených štátov, v čom sa Američania líšia od Európanov, ale aj to, ako vnímajú v USA aktuálnu situáciu po nástupe Donalda Trumpa k moci.
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska a prečo ste zvolili práve USA a Texas?
Dôvodov bolo viacero. Manžel tu študoval a mal sen sa sem ešte niekedy vrátiť, vyskúšať tu pracovať a žiť. Vždy sme mali v hlave, že sem niekedy možno pôjdeme. Impulz prišiel zhruba vtedy, keď sa začala vojna na Ukrajine. Nemožno povedať, že by sme sa báli, ale bola tu zvláštna atmosféra, nikto nevedel, čo bude. Vtedy sme túto tému otvorili.
V tom čase sa nám tiež narodilo druhé dieťa a zavážilo aj to, že deti sú v tomto veku ešte relatívne flexibilné a ak by sme ich vzali preč, tak im to asi až tak prekážať nebude. Hlavné je, že sú s nami, je jedno kde. Vyhodnotili sme teda, že je to dobrý čas a ak to niekedy skúsiť, tak teraz. Texas bol jasná voľba. V Houstone už skoro 20 rokov žije môj svokor s rodinou. Vedeli sme, že tu máme nejaké zázemie a bude nám tu vedieť pomôcť.
Na čo sa človek musí pripraviť pri sťahovaní do USA?
Je to zdĺhavý a komplikovaný administratívny proces, ak sa sem niekto vydá legálnou cestou. Američania si dajú záležať na tom, aby si toho človeka preklepli zo všetkých strán. Ešte predtým, ako sme sa sem chystali, tak sme si zabezpečili bývanie a našli sme si školu a škôlku pre dcéru a syna. Doma sme tiež museli všetko uzavrieť, prenajať byt, zbaviť sa auta a podobne.
S čím ste sa museli najviac popasovať po presťahovaní?
Aj tu pokračovala administratíva. Zapísanie detí do školy a škôlky, vybavovanie bankových účtov, poistky na auto, lekárov. Skrátka, veľmi veľa úkonov, ktoré sa zdajú byť malé veci, no keď sa to sčíta, tak nám to zabralo asi mesiac, kým sme tu mali všetko v poriadku. Musela som si tu urobiť napríklad aj texaský vodičák, keďže neakceptujú slovenské vodičské preukazy. Prišli sme „na punkáčov“. Nedali sme si sem poslať žiadne vybavenie do domácnosti. Prišli sme asi len so šiestimi kuframi s oblečením a osobnými vecami. Tu sme si museli zariadiť celú domácnosť. Na začiatku to bolo náročné.
Zaskočili ťa nejaké kultúrne rozdiely? V čom sú Američania odlišní od nás?
Odlišností je dosť. Keď sa na to pozriem z pohľadu rodiča, zaujalo ma, aký je tu veľký tlak na výkon už pri malých deťoch. Neboli sme na Slovensku zvyknutí, aby dcéra, ktorá má teraz šesť rokov, chodila na rôzne krúžky niekoľkokrát do týždňa. Tu je štandardom, že už malé deti majú v tomto veku tri - štyri krúžky, každý deň majú niečo po škole, rôzne športy alebo napríklad extra hodiny matematiky a podobne.
Ukazuje sa to potom aj vo vyššom veku, keď sa už prváci na strednej škole pripravujú na prijímačky na vysokú školu. Je tu aj iný vzťah škola - rodič. Očakáva sa tu od vás, že budete chodiť do školy robiť dobrovoľné činnosti a budete aktívni v komunite. Očakáva sa aj finančná podpora školy.
Mám tiež pocit, že Američania viac makajú. Podľa mňa majú Európania trochu ležérnejší prístup k práci. Tu je bežné, že ľudia v práci ani nejdú na obed, dajú si napríklad proteínovú tyčinku a pracujú ďalej. Na Slovensku už o desiatej ráno každý rozmýšľa, kam pôjde na obed.
Veľký rozdiel je aj v tom, že Američania sa nesťažujú. Nie je u nich norma, že v rámci nejakej nezáväznej konverzácie sa začnú na niečo sťažovať, to absolútne nie. Práve naopak, snažia sa byť pozitívni. Je to zvláštne, niekedy je to podľa mňa až také silené. A väčšinou sa nebavia o nepríjemných témach. Všetci sa tvária, že všetko je super.
Ďalšia vec je trochu povrchná, no Američania menej riešia to, aby sa pekne obliekli na nejakú príležitosť. Do divadla chodia v rifliach a teniskách. Podľa mňa si v Európe ľudia dávajú na tom viac záležať.
Čo ťa za ten čas, čo žiješ v USA, najviac pozitívne aj negatívne prekvapilo?
Pozitívne ma prekvapilo to, že ľudia tu dodržiavajú pravidlá, bez ohľadu na to, kto ste či koľko máte peňazí. Pravidlá platia pre všetkých a všetci ich rešpektujú, čo mi je sympatické. Mám pocit, že na Slovensku sa skôr snažíme pravidlá obchádzať.
Ďalšia vec je, že spoločnosť je tu viac založená na vzájomnej dôvere. Uvediem príklad. Deti musia mať v škole nejaké povinné očkovania vrátane vakcíny proti kiahňam. Moje deti prekonali kiahne, a tak som ich ani nedala zaočkovať. Keď nám volali s tým, že dcére chýba očkovanie, povedala som im, že kiahne prekonala a má imunitu. Zobrali to, nechceli žiadne potvrdenie a dôverovali tomu, čo som povedala.
Pozitívne je aj to, že ľudia v službách sa správajú ku každému s rešpektom. Máte pocit, že im naozaj záleží na tom, aby ste boli spokojní. Skrátka, hľadajú cesty, ako sa to dá, a nie, ako sa to nedá.
Negatívne ma najviac prekvapilo asi to, ako veľmi tu človek na život potrebuje auto. Síce žijeme v dosť veľkom meste, ale myslím si, že to platí pre všetky väčšie americké mestá. Bez auta sa jednoducho nedá existovať, obzvlášť v Houstone (s vyše 2,3 miliónmi obyvateľov ide o štvrté najobývanejšie mesto USA, pozn. red.). Je to naozaj rozťahané mesto. V pešej vzdialenosti nemáme napríklad ani potraviny, čiže všade chodíme autom. Z Bratislavy som na to vôbec nebola zvyknutá, tam sa dá v pohode prežiť aj bez auta. Trvalo mi zvyknúť si na to, že denne presedíme v aute veľa času.
Veľmi negatívnou súčasťou života je tu pre mňa zdravotníctvo. Služby sú síce super, ale ak nemáte dobré poistenie, tak je to finančne náročné. My máme vďaka manželovej práci všetci štyria dobré zdravotné poistenie, ktoré sme už raz aj využili, keď bola dcéra na jeden deň hospitalizovaná. Hoci to nebolo nič vážne, ten účet bol obrovský. Mali sme nárok, aby nám ho poisťovňa takmer celý preplatila.
Aj napriek tomu to tu funguje tak, že nemocnica pošle poisťovni účet s cenou vykonaných úkonov a poisťovňa s nimi potom vyjednáva o tej cene ako na nejakom trhu. Do toho sa musíte zapojiť ešte aj vy a zisťovať, či nemocnica s poisťovňou naozaj komunikuje. Manžel strávil dlhé hodiny týmito telefonátmi, aby nám preplatili to, na čo sme mali právo. Musíte tu bojovať o každý dolár.
Ako vnímajú Američania politiku? Je to téma, o ktorej sa rozprávajú pri nedeľnom obede, tak ako u nás?
Keď bolo vlani pred voľbami, veľmi aktívne som sa snažila vytvoriť si obraz a nasať atmosféru. Dosť som však narazila. Texasanom sa o politike veľmi nechce rozprávať. Aj sa mi stalo, že jedna suseda úplne očividne zmenila tému, keď som sa len dotkla nevinnou otázkou politiky. Nebola to ani priama otázka typu, koho bude voliť.
Bolo to zvláštne a rozmýšľala som nad tým, prečo je to tak. Jednak to bolo veľkou polarizáciou, ktorá tu bola pred voľbami. Tie dva tábory si nevedeli prísť na meno. Potom som aj zistila, že Texas je veľmi špecifický. V jednom z prieskumov sa ukázalo, že obyvatelia Texasu sa spomedzi všetkých štátov USA najmenej zaujímajú o politiku a najmenej sa do nej zapájajú. Takže politika tu nie je každodenná téma a ak sa to dá, ľudia sa tomu snažia vyhnúť.
Počas vlaňajších prezidentských volieb si z Washingtonu prinášala živé vstupy do televízie Markíza. Aká atmosféra bola v USA pred voľbami počas volebnej noci?
Vo Washingtone to bolo, samozrejme, iné. Tam ľudia politikou žijú a hneď som videla, že atmosféra je úplne iná a ľudia sa o tom rozprávajú. Počas volebnej noci som bola pred Bielym domom a tým, že Kamala Harrisová mala svoju centrálu na univerzite, tak tam nebol veľký ruch. Ako noc postupovala, ľudia už postupne tušili, že víťazom bude Trump, takže to tam všetci zabalili a odišli.
Texas, kde žiješ, je v posledných desaťročiach jednou z bášt republikánov, ich kandidáta volia už vyše 40 rokov. Ako hodnotia tamojší obyvatelia prvé tri mesiace Trumpa vo funkcii?
Ako som spomínala, z Texasanov je ťažké dostať nejaký názor na politiku. Ale zhodou okolností, nedávno sa mi podarilo rozprávať s mamou dcérinej spolužiačky, ktorá sa vyjadrila, že Amerika sa rozpadá. Myslím si, že aj samotní republikáni sú prekvapení, aké tempo nabral Trump, odkedy je v úrade. Jeden známy povedal, že oproti svojmu prvému volebnému obdobiu je ako na steroidoch. Asi to úplne nečakali.
Tým, že Trump si urobil z Republikánskej strany kvázi svoju stranu, tak aj v Texase je veľa ľudí, ktorí sú republikáni, ale nesúhlasia s Trumpovou politikou. Je však ťažké nejako vyhodnotiť, kto si čo myslí.
Trumpove clá sú v ostatných dňoch a týždňoch zrejme témou číslo jeden. Ako v USA vnímajú tento krok?
Nikto nevie, čo čakať. Ako vidíme, Trump to mení každú chvíľu, je to chaos. Veľkí podnikatelia sa už ozývajú a jasne dávajú najavo, že je to veľmi zlý nápad a bude to mať strašné dôsledky. Ľuďom sa určite nepáči to, že klesli trhy a prišli o veľa peňazí. Myslím si, že nie sú veľmi spokojní.
V posledných dvoch týždňoch sa konali protesty po celých USA. Ak by si vedela priblížiť, čo protestujúci chcú dosiahnuť?
Aj u nás v Houstone sa konal protest. Je množstvo vecí, ktoré sa ľuďom nepáčia. Je tak ťažké zarámcovať, proti čomu sa protestuje. Samozrejme, najvypuklejšie sú clá a to, čo robí Elon Musk s federálnymi úradmi a zamestnancami. Ľuďom sa tiež nepáčia zásahy proti univerzitám, robia sa im škrty v rozpočtoch.
Čo trápi mňa s manželom a naše bezprostredné okolie, sú zásahy proti imigrantom. Deportujú ľudí s platnými vízami. Keď sa to začalo diať, aj my sme začali pociťovať neistotu. Konkrétne my sme nemali nejakú negatívnu skúsenosť, ale cítime, že sa to deje a nie je to v poriadku. Máme dobrých kamarátov z Venezuely, ktorým Trump zrušil azylové statusy. Pracujú tu, ich syn tu chodí do školy a papiere im platia do októbra. Nevedia, čo sa s nimi potom stane. Je to nepríjemné.
Pozrite si archívny príspevok o reakciách svetových lídrov na víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
