V Európe zvíťazila pravica.
Konzervatívna Európska ľudová strana (EĽS) so svojím hlavným kandidátom Jean-Claudeom Junckerom vzišla z eurovolieb ako najsilnejšia politická formácia so ziskom 28,1 percenta hlasov. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na odhady zverejnené Európskym parlamentom.
Strana európskych socialistov (PES) podľa nich získala 25,7 percenta hlasov. "Ľudia hlasovali za zodpovednosť a stabilitu," povedal líder poslaneckého klubu EĽS Joseph Daul. "Strana si preto bude nárokovať post predsedu Európskej komisie" so svojím hlavným kandidátom na tento post, Jean-Claudeom Junckerom, dodal.
Aliancia európskych liberálov a demokratov (ALDE) získala 9,85 percent hlasov; za nimi nasledujú Zelení so ziskom 7,75 percenta a krajne pravicová Nordická zelená ľavica (GUE/NGL) so ziskom 6,26 percenta.
Česko: Vyhralo Babišovo ANO
V Česku vyhralo voľby do Európskeho parlamentu (EP) favorizované hnutie ANO Andreja Babiša (16,12 percenta hlasov), nasledované tesne pravicovou opozičnou stranou TOP 09 (15,95 percenta) Karla Schwarzenberga.
ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku skončilo až ako tretie (14,17 percenta).
Všetky tri strany budú mať v EP po štyroch poslancoch. Spolu však bude mať Česko v EP 21 poslancov zo siedmich strán.
Okrem ANO, TOP 09 a ČSSD budú Česko v EP zastupovať traja poslanci Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM), traja poslanci KDU-ČSL, dvaja poslanci bývalej vládnej ODS a jeden poslanec strany Slobodní.
Maďarsko: Vyhral Fidesz
Voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku, ktoré sa dnes skončili o 19.00 h, podľa neoficiálnych výsledkov vyhral vládny blok Fidesz-KDNP so ziskom 53 percent voličských hlasov.
Podľa informácií spravodajských serverov z kruhov delegátov volebných komisií za Fidesz ultrapravicový Jobbik získal 15 percentnú podporu, čím predbehol Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Socialisti získali 11 percent, o jedno percento viac ako Demokratická koalícia (DK).
Päťpercentnú hranicu prekročila ešte strana Spolu-PM (Együtt-PM), pričom osud ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) ešte nie je jasný. Podľa priebežných výsledkov pri 67-percentnom spracovaní údajov sa zisk LMP pohyboval pod hranicou piatich percent.
Účasť maďarských voličov bola okolo 30 percent.
Rakúski ľudovci obhájili prvenstvo v eurovoľbách
Eurovoľby v Rakúsku sa skončili víťazstvom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá obhájila prvenstvo. Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a Zelení značne získali, informoval dnes rakúsky denník Der Standard.
ÖVP podľa predbežných výsledkov získala 27,3 percenta hlasov. Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) dosiahla 24,2 percenta. FPÖ získala 20,5 percenta, Zelení mali 13,9 percenta a strana Nové Rakúsko (NEOS) presvedčila 7,6 percenta voličov.
Spočítanie sa však ešte neskončilo, pripomína tlačová agentúra APA s tým, že podľa vysoko pravdepodobných výpočtov by sa FPÖ po spočítaní všetkých hlasov nemala dostať cez hranicu 20 percent. Oficiálny výsledok bude známy 6. júna.
Rakúsky kancelár Werner Faymann (SPÖ) povedal, že jeho strana v nasledujúcich rokoch jasne ukáže, že sú tu pre Európu, ale "pre sociálnejšiu".
Predpokladá sa, že ÖVP a SPÖ budú mať rovnako po päť europoslancov, FPÖ štyroch, Zelení dostanú tri kreslá a strana NEOS bude mať jedného europoslanca.
Hlavný kandidát ľudovcov (ÖVP) v eurovoľbách Othmar Karas uviedol, že by chcel v EP aj naďalej viesť delegáciu ÖVP. Povedal to krátko pred dnešným stretnutím predsedníctva strany v centrále ÖVP.
Nemecko: Merkelová sa teší
Konzervatívci nemeckej kancelárky Angely Merkelovej získali najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu, informovala agentúra Reuters.
Merkelovej stredopravý blok získal 35,3 percenta hlasov, vyplýva z konečných neoficiálnych výsledkov hlasovania. Sociálni demokrati (SPD), ktorí sa spolu s kancelárkou podieľajú na "veľkej koalícii", získali 27,3 percenta hlasov.
Nová euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá vznikla zhruba pred rokom, získala sedempercentnú podporu. Strana sa vlani nedostala do nemeckého parlamentu, keď vo voľbách zo septembra 2013 získala 4,7 percenta hlasov, pripomína Reuters.
Krajne pravicovo orientovaná Národná demokratická strana (NPD) získala jedno percento hlasov a spolu s ďalšími malými stranami sa prvýkrát stane súčasťou europarlamentu - po rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, na základe ktorého musela krajina znížiť svoj trojpercentný prah zvoliteľnosti.
Holandsko: Euroskeptici idú do europarlamentu
Krajne pravicová Strana za slobodu (PVV) holandského euroskeptika Geerta Wildersa po eurovoľbách pravdepodobne získa štyri kreslá v Európskom parlamente napriek stratám hlasov. Uviedla to dnes agentúra DPA s odvolaním sa na priebežné výsledky hlasovania.
Wildersova strana podľa nich získala 13,2 percenta hlasov, čo znamená, že je tretím najväčším príjemcom hlasov v Holandsku. V porovnaní s voľbami z roku 2009 stratila PVV 3,5 percentuálneho bodu. Najviac hlasov v eurovoľbách získali holandskí kresťanskí demokrati s piatimi a ľavicovo orientovaní liberáli zo strany D66 so štyrmi mandátmi v europarlamente. Vládnuca pravicovo orientovaná Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VDD) a sociálni demokrati (PvdA) získali každá po tri mandáty.
"Zelení" - koalícia dvoch kresťanských strán - a euroskeptickí socialisti získali po dva mandáty. Do europarlamentu sa prvýkrát dostane aj strana bojujúca za ochranu zvierat - so ziskom jedného mandátu, píše DPA.
Španielsko: Hlavné strany utrpeli významné straty
Hlavné španielske politické strany utrpeli významné straty vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu, píše dnes agentúra DPA.
V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami z roku 2009 získala tentoraz, podľa priebežných výsledkov, vládna Ľudová strana (PP) o 17 percent menej hlasov - 26 percent na 16 mandátov.
Opozičná Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) získala 23 percent hlasov na 14 mandátov, v porovnaní s rokom 2009 však získala o 16 percent menej.
Prieskumy naznačovali, že ľavicové a regionálne strany získajú viac. Zjednotená ľavica (IU) strojnásobila počet mandátov na šesť, čím skončila celkovo tretia. Ľavicová strana Podemos pošle do Luxemburgu piatich zástupcov.
Volebná účasť dosiahla 45,6 percenta - o niečo viac než v roku 2009, keď prišlo k urnám 44,9 percenta voličov, dodala DPA.
Portugalskí voliči hlasovali za opozíciu
Voliči dali konzervatívnej vláde príučku, víťazom eurovolieb v Portugalsku sa stala opozičná Socialistická strana (PS), ktorá podľa predbežných výsledkov získala 31,45 percenta hlasov. Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.
PS získala takmer o päť percent viac hlasov ako v roku 2009. Únia Portugalská aliancia, ktorú vytvorili Sociálnodemokratická strana a koalícia CDS/PP (Demokratické a sociálne centrum/Ľudová strana), sa musela uspokojiť s druhým miestom - dostala 27,7 percenta hlasov.
"Vláda končí," vyhlásil opozičný socialistický líder Antonio Seguro, ktorý požadoval, aby boli z volebného výsledku vyvodené dôsledky. Portugalský premiér Pedro Passos Coelho mu však oponoval a povedal, že bude vládnuť až do budúcoročných parlamentných volieb.
Dánsko
Euroskeptická Dánska ľudová strana získala najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Vyplýva to z predbežných výsledkov po sčítaní 99 percent hlasov.
Dánsku ľudovú stranu podľa nich podporilo 26,7 percenta voličov; získa teda štyri z celkového počtu 13 dánskych kresiel v europarlamente. Hlavný kandidát tejto protiimigrantsky zameranej strany Morten Messerschmidt však medzičasom vylúčil spoluprácu s francúzskou krajne pravicovou stranou Národný front, pripomenula agentúra DPA.
Sociálni demokrati dánskej premiérky Helle Thorning-Schmidtovej skončili na druhom mieste so ziskom 19,1 percenta hlasov. Podľa projekcií dánskej stanice DR tak získajú tri miesto predchádzajúcich štyroch kresiel, píše DPA.
Británia
Euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) vedie v eurovoľbách pred britskými konzervatívcami premiéra Davida Camerona i opozičnou Labouristickou stranou. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na prvé priebežné výsledky volieb do Európskeho parlamentu.
Strana UKIP, ktorá chce presadiť vystúpenie Británie z EÚ, podľa nich v europarlamente získala štyri, kým opoziční labouristi a konzervatívci tri mandáty.
Ak si UKIP zachová náskok, výsledok eurovolieb v Británii pravdepodobne vyvinie tlak na premiéra Camerona, aby vystupňoval snahu obmedziť imigráciu v rámci EÚ a repatriovať právomoci z únie v prípade, že bude na budúci rok opätovne zvolený do funkcie, píše Reuters.
Írsky vicepremiér odstúpil z postu šéfa labouristov
Podpredseda írskej vlády Eamon Gilmore dnes oznámil svoj zámer rezignovať na post lídra írskej Labouristickej strany, menšieho partnera v súčasnej koaličnej vláde. Dôvodom pre tento krok sú nepriaznivé výsledky jeho strany v komunálnych a európskych voľbách, informovala agentúra Reuters.
Írski labouristi získali v piatkových komunálnych voľbách iba sedem percent hlasov. V predchádzajúcich komunálnych voľbách ju pritom podporilo vyše 14 percent hlasujúcich.
Konečné výsledky z eurovolieb v Írsku, ktoré sa v krajine konali zároveň s lokálnymi, ešte nie sú známe, keďže stále prebieha spočítavanie hlasov. Podľa prognóz však labouristi zaznamenali ešte výraznejší pokles než v komunálnych voľbách, a to z takmer 14 percent v roku 2009 na len niečo vyše päť percent hlasov, uviedla agentúra DPA.
To by znamenalo, že do europarlamentu nevyšlú žiadneho poslanca, hoci tam doteraz mali troch zástupcov.
V reakcii na volebné neúspechy strany ôsmi poslanci labouristického parlamentného klubu podali návrh na vyslovenie nedôvery súčasnému vedeniu strany na čele s Gilmorom.
"Verím, že práca na obnovení strany sa vykoná lepšie pod novým vedením," povedal na tlačovej konferencii Gilmore, ktorý stál na čele írskych labouristov sedem rokov. Dodal, že z postu odstúpi hneď ako bude zvolený jeho nástupca, k čomu by mohlo dôjsť už začiatkom júla.
Taliansko: Studená sprcha pre Berslusconiho
Stredoľavá Demokratická strana (PD) talianskeho premiéra Mattea Renziho získala podľa prvých prognóz po voľbách do Európskeho parlamentu 33 percent hlasov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na taliansku televízni stanicu La7.
Podľa prvých odhadov exit-polls po PD nasleduje populistické a euroskeptické Hnutie piatich hviezd (M5S), ktoré vo svojich prvých eurovoľbách získalo 26,5 percenta hlasov.
Konzervatívna opozičná strana Forza Italia (FI) bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho skončila so ziskom 18 percent hlasov na treťom mieste.
Do europarlamentu by sa mohla dostať aj pravicovo-populistická strana Liga severu (Lega Nord), ktorá podľa prvých odhadov získala šesť percent hlasov, píše DPA.
Švédsko
Euroskeptici zo strany Švédski demokrati sú podľa prvých odhadov exit polls na ceste k získaniu svojho prvého mandátu v Európskom parlamente, informovala dnes agentúra DPA.
Strana podľa prvých odhadov, ktoré zverejnila švédska televízia, získala sedem percent hlasov, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje vzostup o 3,27 percentuálnych bodov.
Jeden z 20 švédskych mandátov v europarlamente medzitým podľa exit polls získala s rovnakým percentom hlasov aj radikálna strana Feministická iniciatíva.
Opoziční sociálni demokrati sú so ziskom 23,7 percenta hlasov najväčšou stranou; v porovnaní s rokom 2009 zaznamenali menší pokles, píše DPA.
Konzervatívna Koaličná umiernená strana švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta je podľa exit polls so ziskom 13 percent hlasov len treťou najväčšou stranou. Umiestnila sa za opozičnými Zelenými, ktorí získali 17,1 percenta hlasov, čo znamená že by si počet mandátov mohli zdvojnásobiť z dvoch na štyri.
Naopak, Pirátska strana nedokázala dosiahnuť štvorpercentnú hranicu a podľa exit polls o svoje dve kreslá príde.
Fínsko
Fínska euroskeptická pravicovo-populistická strana Praví Fíni podľa prvých odhadov exit polls získa dve z 13 fínskych kresiel v Európskom parlamente. Prilepšila si o jeden mandát, informovala dnes agentúra DPA.
Strana získala 13,2 percenta hlasov a v porovnaní s rokom 2009 zaznamenala vzostup o 3,4 percentuálneho bodu.
Opozičná Centristická strana a konzervatívna Strana národnej koalície fínskeho premiéra Jyrkiho Katainena získali podľa prvých odhadov rovnako 21 percent hlasov. Obe strany si tak pravdepodobne udržia svoje tri mandáty.
Sociálni demokrati, súčasť koaličnej vlády, si pravdepodobne udržia svoje dva mandáty, ich podpora však klesla o päť percentuálnych bodov po tom, čo v eurovoľbách získali 12,6 percenta hlasov.
V Estónsku a Lotyšsku sa presadili vládne strany, v Litve opozícia
V eurovoľbách v pobaltských krajinách sa v Estónsku a Lotyšsku presadili vládne strany, v Litve vyhrali opozičné sily. Informovala dnes o tom agentúra DPA.
Euroskeptické strany sa príliš nepresadili, ale opäť bodovali zástupcovia národnostných menšín. V Estónsku získala vládna strana hospodárskych liberálov dve kreslá v Európskom parlamente (EP), jej sociálnodemokratický partner bude mať jedného europoslanca. Obe estónske opozičné strany získali po jednom kresle, ďalšie zo šiestich mandátov Estónska dostal nezávislý kandidát.
Veľkým víťazom hlasovania v Lotyšsku bol liberálno-konzervatívny blok Jednota, ktorý dostal štyri z ôsmich kresiel Lotyšska v EP. Jedno kreslo získala proruská strana, jedno strana Centrum harmónie a dve ďalšie stredopravé strany tiež obhájili po jednom kresle.
V Litve, ktorá má v EP 11 kresiel, opoziční kresťanskí demokrati tesne vyhrali nad vládnucimi sociálnymi demokratmi. Treťou najväčšou silou sa stali liberáli z troch ďalších koalícií. Päťpercentnú hranicu zdolala aj únia roľníkov a "zelených".
Volebná účasť bola v Estónsku 36,44 percenta a v Lotyšsku 30,03 percenta, čo bolo výrazne nižšie ako v roku 2009. V Litve účasť stúpla na 47,28 percenta, pretože sa zároveň konalo druhé kolo prezidentských volieb.
Belgicko
Belgická pravicovo orientovaná strana Nová flámska aliancia (N-VA) dosiahla podľa počiatočných výsledkov veľké zisky v dnešných parlamentných voľbách v severnom Flámsku, kým socialisti najviac bodovali v južnom Valónsku. Naznačuje to možnosť komplikovaných koaličných rokovaní o sformovaní novej vlády, napísala agentúra AP.
Po sčítaní takmer polovice hlasov voličov získala holandsky hovoriaca strana N-VA Barta De Wevera 34 percent flámskych hlasov v parlamente, čo pre ňu znamená vzostup o šesť percentuálnych bodoch.
Socialistická strana (PS) premiéra Elia Di Rupa získala vo frankofónnom Valónsku 29 percent hlasov. V prípade socialistov ide o pokles o sedem percentuálnych bodov, stále im to však postačuje na udržanie najväčšieho počtu hlasov v ich regióne, píše AP.
Výsledky volieb pravdepodobne povedú k ťažkým rokovaniam o sformovaní novej vlády. Pred piatimi rokmi trvalo Belgicku celých 541 dní, kým sa podarilo sformovať vládu s N-VA v opozícii.
"Nechceme žiadnu dlhú krízu," povedal podľa agentúry DPA De Wever dnes večer v Bruseli.
Flámski separatisti požadovali autonómiu a neskôr aj nezávislosť Flámska. Na otázku, či by mohol byť budúcim premiérom Belgicka, De Wever odpovedal: "Nevylučujem to".
Grécko
Grécka radikálna ľavicová strana Syriza, zameraná proti medzinárodnej finančnej pomoci, zvíťazila v dnešných gréckych voľbách do Európskeho parlamentu. Nedosiahla však taký silný výsledok, aby mohla destabilizovať vládu premiéra Antonisa Samarasa. Ukázal to exit poll, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Hlasovanie do europarlamentu prestavuje pre Samarasa prvý veľký test odvtedy, čo sa pred dvoma rokmi dostal k moci, a analytici upozorňovali, že porážka o viac ako päť percentuálnych bodov ohrozí premiérovu krehkú koalíciu, ktorá má v parlamente väčšinu len vďaka dvom kreslám.
Syriza si však dnes zabezpečila len trojpercentný náskok - získala 26 až 30 percent hlasov. Za ňou sa umiestnila Samarasova strana Nová demokracia (ND) s 23 až 27 percentami. Ukázal zo spoločný exit poll agentúr Metron Analysis, Alco, MRB, Marc and Opinion.
Vzpruhou pre vládu, ktorá musí realizovať hlboko nepopulárnu úspornú politiku kvôli zahraničnej pomoci (od MMF a EÚ), je aj výsledok koaličnej socialistickej strany PASOK - tá získala podľa exit pollu úctyhodných 7 až 9 percent hlasov. Tento výsledok protirečí predpovediam, že vo voľbách do EP zaznamená kolaps.
Francúzsko: Bodovala krajná pravica a euroskeptici
O ďalšie rozrušenie sa postaralo Francúzsko, kde dosiahol krajne pravicovo orientovaný Národný front svoj prvý úspech v národných voľbách, pripomína DPA. Líderka strany Marine Le Penová vyzvala na rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb.
Le Penová, ktorá presadzuje, aby sa Francúzsko vzdalo eura a zrealizovalo referendum o vystúpení krajiny z EÚ, novinárom povedala, že Francúzsko hlasovalo za vládu "Francúzov, Francúzmi, pre Francúzov".
Jej krajan, líder konzervatívnej frakcie v EP Joseph Daul však vyjadril sklamanie, píše DPA. "Dnes večer som smutný z imidžu Francúzska, ktorý vystavuje zoči-voči ostatným európskym krajinám," povedal reportérom v Bruseli.
Dva prieskumy exit polls preukázali, že Národný front získal 25 percent hlasov. Socialisti úradujúceho prezidenta Francoisa Hollandea naopak skončili až na treťom mieste, čo by pre nich mohlo byť najhorším výsledkom od roku 1994.
Malta mala jednu z najvyšších účastí
Vládnuca Strana práca sa na Malte, v najmenšom členskom štáte EÚ, stala jednoznačným víťazom volieb do Európskeho parlamentu.
Ľavicová strana premiéra Hermana Grecha získala 53 percent hlasov, zatiaľ čo opozičná konzervatívna Nacionalistická strana dosiahla 40-percentnú podporu.
Zo šiestich poslaneckých mandátov určených pre Maltu získajú labouristi s istotou tri kreslá a nacionalisti dve, pričom jeden mandát je ešte stále nerozhodnutý.
Dve menšie strany, antiimigračné hnutie Imperium Europa a Zelení, ktoré získali okolo troch percent hlasov, neprekročili kvórum ani na získanie jedného mandátu.
Na Malte zaznamenali jednu z najvyšších úrovní volebnej účasti v rámci EÚ: v eurovoľbách hlasovalo až 75 percent oprávnených voličov. Oproti predošlým voľbám do EP v roku 2009 to však predstavuje pokles o štyri percentá.
Na Balkáne zvíťazila konzervatívna opozícia
Konzervatívne opozičné strany zaznamenali úspech vo voľbách do Európskeho parlamentu v Chorvátsku, Slovinsku i Bulharsku. V Rumunsku sú, naopak, jasným víťazom vládnuci socialisti.
Koalícia Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ) získala podľa dnešných údajov volebnej komisie 41,4 percenta hlasov, obsadí tak šesť z 11 chorvátskych kresiel v EP.
Vládnuci sociálni demokrati (SDP) pošlú po zisku 29,9 percenta hlasov do Bruselu a Štrasburgu štyroch europoslancov.
Jedného poslanca EP budú mať aj chorvátski Zelení. Volebná účasť v krajine, ktorá je najmladším členom EÚ, dosiahla 25,2 percenta, informovala agentúra DPA.
Víťazom eurovolieb v Slovinsku je opozičná Slovinská demokratická strana (SDS), ktorá si s 24,9 percentami získaných hlasov zabezpečila tri z ôsmich slovinských kresiel, uviedli dnes miestne médiá s odvolaním sa na volebnú komisiu.
Ďalšia konzervatívna volebná koalícia Slovinskej ľudovej strany a Nového Slovinska (SLS/NSi) bude mať v EP so ziskom 16,6 percenta hlasov dvoch poslancov. Po jednom mandáte získali Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DeSUS), vládni Sociálni demokrati (SD) a nové občianske hnutie Verím. Účasť dosiahla 24 percent.
V Bulharsku podľa predbežných výsledkov vedie hlavná opozičná stredopravá strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorej líder a expremiér Bojko Borisov už vyzval na okamžité odstúpenie vlády.
Po sčítaní vyše 75 percent hlasov mala GERB so ziskom 31,1 percenta hlasov dostatočný náskok pred vládnucou Bulharskou socialistickou stranou (BSP) s 18,8 percentami.
Voľby do EP sú veľkou skúškou pre menšinovú vládu premiéra Plamena Orešarského, ktorá od nástupu pred rokom čelila veľkým protikorupčným protestom. Líder socialistov Sergej Stanišev výzvy na predčasné voľby odmietol s poukázaním na to, že vládna koalícia - BSP a strana tureckej menšiny Hnutie za práva a slobody (DPS) so 16,4 percentami - dostala spoločne viac hlasov než GERB.
Štvrtá skončila populistická strana Bulharsko bez cenzúry (BBC), ktorá získala 10,7 percenta hlasov a tiež vyzvala na nové voľby, uviedla agentúra Reuters.
V Rumunsku zvíťazila volebná koalícia Sociálnodemokratickej strany (PSD) premiéra Victora Pontu s dvoma menšími stranami, ktorá získala spolu 37,40 percenta hlasov - viac než 31 percent vo voľbách v roku 2009. Oznámila to volebná komisia po spracovaní výsledkov z 96,18 percenta volebných miestností.
Národná liberálna strana (PNL), ktorá vo februári vystúpila z vládnej koalície, dostala 14,86 percenta hlasov. Demokratická liberálna strana (PDL) si výrazne pohoršila, oproti 29 percentám z roku 2009 klesla na terajších 12,23 percenta.
Rumunský herec Mircea Diaconu, ktorý po vystúpení z PNL kandidoval sám ako nezávislý, získal 6,92 percenta odovzdaných hlasov v krajine. Nasledujú Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku so ziskom 6,47 percenta a Strana ľudové hnutie (PMP), podporovaná prezidentom Traianom Basescom, s 6,21 percentami hlasov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
