Na konkláve však budú chýbať takzvaní „záhadní kardináli“, ako sa zvyknú prezývať kardináli in pectore. Prečo je to tak?
Kardináli si zvolia nástupcu pápeža Františka už čoskoro. Od 7. mája sa má konať konkláve, ktoré rozhodne, kto bude novou hlavou Katolíckej cirkvi.
Kardinálov menuje pápež, ich mená však nemusí zverejniť – môže ísť o kardinálov in pectore (v latinčine „v srdci“).
Ide o starú prax, ktorá pochádza ešte zo 16. storočia, pričom výraznejšie sa uplatňovala napríklad v 19. storočí. Vtedy išlo zo strany pápeža často o politikárčenie v snahe riadiť zložité vzťahy medzi frakciami v rámci cirkvi.
Používať sa však mohla aj v prípadoch, keď by kardinálom hrozilo prenasledovanie alebo represálie pre svoju vieru. Hneď ako to okolnosti dovolili, meno sa zvyčajne odtajnilo. Sú aj prípady, keď sa mená nestihli odtajniť.
Niektorí pápeži tento spôsob menovania nepoužívali vôbec, iní áno.
Pápež František nevymenoval ani jedného kardinála in pectore. Posledným pápežom, ktorý tak učinil, bol Ján Pavol II., ktorý vymenoval štyroch kardinálov in pectore.
Prvým bol Ignatius Kung Pin-Mei zo Šanghaja, ktorý bol vymenovaný v roku 1979. Pre čínsky komunistický režim bolo jeho vymenovanie utajené až do roku 1991, keď sa mu podarilo získať azyl v USA.
Ďalšími dvoma kardinálmi, ktorých vymenoval pápež Ján Pavol II. in pectore, boli Jānis Pujats, arcibiskup z Rigy, a Marian Jaworski, arcibiskup z Ľvova.
Meno štvrtého kardinála si Ján Pavol II. vzal so sebou do hrobu.
Zo Slovákov nebol vymenovaný žiadny kardinál in pectore. U našich susedov však existujú dva prípady – Štěpán Trochta (v roku 1969) a František Tomášek (v roku 1977), ktorých počas komunizmu vymenoval pápež Pavol VI.
Takíto kardináli sa nemôžu zúčastniť konkláve, pokiaľ ich menovanie nie je zverejnené. Ak pápež, ktorý ich vymenoval, zomrie, ich poverenie zaniká.
Pohreb pápeža Františka pritiahol tisíce novinárov. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
