Kardináli sa v stredu 7. mája posadili do Sixtínskej kaplnky, kde sa začalo konkláve – voľba nového pápeža, ktorý bude nástupcom zosnulého pápeža Františka.
I keď je tento proces tajný do kaplnky nesmie okrem kardinálov nikto vojsť, film Konkláve z roku 2024, ktorý režíroval Edward Berger, pomohol širšej verejnosti nahliadnuť do procesu, píše Sky News a Euronews.
Samozrejme, nie všetky aspekty filmu sú vierohodné a niektoré boli prikrášlené. Tento film je momentálne dostupný aj na Voyo a jeho popularita a sledovanosť v posledných dňoch vzrástla o 283 percent.
Pápežský thriller, založený na rovnomennej knihe Roberta Harrisa, je fiktívnou adaptáciou procesu menovania nového pápeža za zatvorenými dverami.
V hlavných úlohách si zahrali Ralph Fiennes, Stanley Tucci, John Lithgow a Isabella Rossellini. Kardinál Thomas Lawrence, ktorého hrá Fiennes, vo filme organizuje konkláve po tom, čo predchádzajúci pápež zomrel na infarkt.
Kardináli majú medzi sebou štyroch hlavných kandidátov, pri čom každý zastáva úplne iné hodnoty.
Joshua Adeyemi (Lucian Msamati) je konzervatívec. Goffredo Tedesco (Sergio Castellitto) verí, že cirkev sa stala príliš progresívnou. Aldo Bellini (Tucci) je progresívec v štýle predchádzajúceho pápeža. A Joseph Tremblay (Lithgow) je umiernený a zosnulý pápež ho možno v minulosti požiadal o rezignáciu.
Nikto z nich však nezíska dvojtretinovú väčšinu potrebnú na prevzatie funkcie a dokonca aj Lawrence získal hlasy, a to napriek tomu, že vyhlásil, že nechce byť novým pápežom.
Ako dni plynú, začína sa vyjednávanie, odhaľujú sa tajomstvá o kandidátoch a vytvárajú sa nové spojenectvá, keďže sa ukazuje, že kardináli sú vo svojej snahe o moc úplne sebeckí.
Film nie je založený na skutočnom príbehu a ide o fikciu. Autor knižnej predlohy Harris však v rozhovore pre TIME v roku 2024 prezradil, že prvky príbehu boli inšpirované skutočnými udalosťami.
„Existuje údajný denník kardinála z konkláve, ktorý zvolil Ratzingera za pápeža Benedikta, ktorý opisuje proces hlasovania a pokus o zastavenie Ratzingera,“ povedal. Tento denník preňho slúžil ako inšpirácia.
Pri natáčaní filmu zase podľa režiséra Bergera absolvovali niekoľko návštev Vatikánu, na pľaci bol prítomný konzultant a Harris im sprístupnil svoj rozsiahly výskum. Mnohí náboženskí experti film pochválili za jeho detailný prístup a zobrazenie výberu nového pápeža.
„Veľa detailov sa im podarilo správne vyvážiť. Film odviedol naozaj dobrú prácu pri vyvážení ľudského aspektu – ľudí, mužov, ktorí sú ambiciózni, ktorí majú veľmi silné pocity o tom, čo cirkev potrebuje,“ povedala o filme historička katolicizmu Kathleen Sprows Cummings.
Vyzdvihla aj detaily filmu. „Budú mať večere, budú sa stretávať v bytoch... Budú sa pýtať: ‚Kto koho podporuje? Ide tam jasná väčšina? Ide tam jasný favorit?‘ To všetko sa deje,“ potvrdila.
Film presne zobrazuje proces hlasovania, prehľadávanie Sixtínskej kaplnky (aby sa zabránilo využívaniu elektronických zariadení) aj čo sa stane, keď sa nedosiahne dvojtretinová väčšina a ako vzniká dym, ktorý vychádza z komína.
Bergerov thriller tiež presne zobrazuje kardinálov, ktorí vkladajú svoje hlasy do zapečatenej nádoby – ktorou je v skutočnom živote strieborná urna. Keď sú všetky hlasy odovzdané, vatikánsky hodnostár ich nahlas prečíta.
Ako verný popísal film aj reverend Thomas Reese či profesor katolíckych štúdií Bill Cavanaugh. Ten však dodal, že vyobrazenie postáv bolo niekedy „trochu prehnané“ a že kardináli „nepatria jednoznačne do progresívnych a konzervatívnych táborov,“.
Napriek tomu, že je film veľmi verne spracovaný, ako to už pri snímkach z Hollywoodu býva, viacero vecí je v ňom prikrášlených.
Napríklad už spomínané rozdelenie kardinálov do striktných „táborov“ nie je vyobrazená tak, ako to je v skutočnosti. Síce sú niektorí kardináli viac konzervatívni a iní viac liberálni, nie je to až také výrazné.
Ďalej sa film mýli v dvoch detailoch. Prvým je postava kardinála Lawrencea. Ten má za úlohu dohliadať na konkláve a vo filme je zobrazený ako camerlengo (osoby, ktorá tradične preberá Svätú stolicu) a zároveň dekana Kardinálskeho kolégia. V skutočnosti však ide o dve samostatné úlohy.
Druhým je postava kardinála Vincenta Beniteza. Bol vymenovaný za kardinála in pectore – latinský výraz označujúci proces, pri ktorom sa menovania vykonávajú tajne. Kardináli, ktorí boli menovaní iba tajne, sa ale nemôžu zúčastniť konkláve, pokiaľ ich meno neoznámil pápež pred svojou smrťou. Vo filme to tak nie je.
I keď je film Konkláve prikrášlený a má v sebe dramatickejšie prvky, než aká je realita, v dnešných dňoch figuruje ako predikcia.
Vyšiel totiž iba minulý rok pár mesiacov pred tým, ako sa kardináli prvýkrát začali obávať o zdravie pápeža Františka.
Film si odniesol štyri ceny BAFTA a získal aj Oscara.
Pozrite si upútavku na film Konkláve, ktorý si môžete pozrieť na Voyo:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
