Od stredy svet sleduje dianie vo Vatikáne, kde kardináli hľadajú nového pápeža. Historicky však voľby hlavy katolíckej cirkvi neboli vždy také jasné ani jednotné, ako ich poznáme dnes.
Od stredy celý svet s napätím čaká, kedy sa z komína na streche Sixtínskej kaplnky vyvalí biely dym – známy signál, ktorým sa oznamuje, že kardináli zvolili nového pápeža.
Konkláve dnes poznáme ako mimoriadne formálny a prísny akt voľby novej hlavy katolíckej cirkvi. Jeho pravidlá sa však formovali postupne a často sa aj porušovali. Napríklad v situácii, keď cirkev mala nie jedného, ale dvoch či dokonca troch pápežov. A to nebola jediná situácia, na ktorú sa v súčasnosti pozeráme prekvapene.
V 13. storočí fungovala katolícka cirkev bez pápeža až tri roky. Kardináli sa na jeho mene akosi nevedeli dohodnúť.
Táto situácia hnevala nielen niektorých cirkevných predstaviteľov, ale aj bežný ľud. A tak kardinálov zavreli do jednej miestnosti, až kým sa na mene nezhodli. „Od toho je aj názov konkláve, znamená to pod kľúčom,“ vraví cirkevný analytik Pavol Rábara.
Novú hlavu katolíckej cirkvi volia kardináli. Nový pápež preto vychádza práve z ich radov. Ak by sme sa však na cirkevné pravidlá pozreli z čisto teoretickej stránky, pápežom by sa mohol stať ktorýkoľvek pokrstený muž.
Hoci má katolícka cirkev len jedného pápeža, v 15. storočí sme sa stretli aj s rozporuplnými situáciami, keď boli naraz dvaja a dokonca aj traja pápeži.
„V cirkvi sa stalo, že nejaká časť kardinálov neuznala voľbu a mali za to, že oni sú tí praví, ktorí mali zvoliť niekoho iného. Spravidla za tým boli aj politické záujmy. Dnes to znie priam až absurdne, ale aj pápežský štát bol až do roku 1870 relevantným politickým hráčom na mape vtedajšej Európy. Kardináli boli akoby kniežatá, princovia štátu,“ povedal odborník na cirkevné právo Igor Augustinič.
V Liste o štúdiu cirkevných dejín pápež František napísal, že na cirkev sa nedá nazerať len ako na dobrú a bezchybnú. Viac sa dozviete v reportáži Reflexu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
