Relatívna miernosť výbuchov Axial Seamount je ideálna na pozorovanie zblízka. Pri ďalšej erupcii sopky plánuje observatórium dokonca urobiť z udalosti živý prenos, čo sa ešte nikdy predtým nestalo.
Najaktívnejšia sopka v Severnom Pacifiku vykazuje známky blížiacej sa erupcie. Sopka známa ako Axial Seamount sa nachádza 480 km od pobrežia amerického Oregonu v hĺbke takmer 1,4 km pod hladinou Tichého oceána.
Leží na geologicky mimoriadne aktívnom bode, v oblasti, kde sa od seba odsúvajú dve mohutné tektonické dosky (Pacifická a Juan de Fuca).
Podľa výskumníkov z Washingtonskej Univerzity, ktorí monitorujú aktivitu Axial Seamount, sa v poslednom čase výrazne zvýšila frekvencia zemetrasení v oblasti sopky. Pod povrchom sa nahromadilo obrovské množstvo magmy, čo signalizuje, že erupcia by mohla byť blízko.
Off the Oregon Coast, the underwater volcano known as Axial Seamount is readying for another eruption. https://t.co/XdIoDR3vOc
— Science News (@ScienceNews) December 30, 2024
„Momentálne je tam niekoľko stoviek zemetrasení denne, ale to je stále oveľa menej, ako sme zaznamenali pred predchádzajúcou erupciou,“ uviedol pre CNN morský geofyzik William Wilcock.
„Povedal by som, že vybuchne niekedy neskôr (tento rok) alebo začiatkom roka 2026, ale môže to byť aj zajtra, pretože je úplne nepredvídateľná,“ povedal.
Počas poslednej erupcie sopky v apríli 2015 tím pozoroval približne 10 000 malých zemetrasení za 24 hodín a to isté sa poľa Wilcocka dá očakávať aj pri ďalšej erupcii.
Dodal, že magma – roztavená hornina pod zemským povrchom – vytekala z Axial Seamount celý mesiac a tiahla sa približne 40 kilometrov po morskom dne.
Magmatická komora v srdci sopky sa v minulosti tiež niekoľkokrát zrútila a vytvorila veľký kráter nazývaný kaldera. V nej sa darí morskému životu vďaka plynom bohatým na minerály, ktoré vychádzajú cez hydrotermálne prieduchy.
Z prasklín na povrchu kaldery vyvierajú prúdy horúcej tekutiny obsahujúce miliardy mikróbov a zhluky odpadu, ktoré vytvárajú biele chumáče nazývané „snežnice“.
Počas predchádzajúcich erupcií boli drobné rastliny a živočíchy žijúce na hydrotermálnych prieduchoch spálené lávovými prúdmi, ale už po troch mesiacoch sa ich ekosystém vrátil a opäť prekvitá.
Hoci okolité morské živočíchy, ako sú ryby, veľryby či chobotnice, môžu pri seizmickom pohybe pocítiť teplo a dunenie, pravdepodobne im to neublíži. Ľudia na pevnine si erupciu pravdepodobne vôbec nevšimnú.
„Nie je to veľmi výbušná udalosť. Nebudete vidieť oblaky popola nad hladinou ani nič podobné,“ povedala Debbie Kellyová, riaditeľka Oceánografického inštitútu pri Washingtonskej univerzite. „Je to, akoby ste na vrchol Kilauea položili kilometer morskej vody... možno uvidíte nejaké fontány, ale to je všetko,“ dodala vedkyňa.
„Magma je celkom blízko povrchu – nachádza sa približne jednu míľu pod ním, čo je veľmi plytko v porovnaní s mnohými suchozemskými sopkami, kde môže ležať až v hĺbke ôsmich míľ (12,9 km),“ povedala Kelleyová. Dodala, že viskozita (miera vnútorného trenia kvapaliny) magmy ovplyvňuje, aký tlak sa v magmatickej komore vytvorí. Podobne ako pri varení hustej paradajkovej omáčky na sporáku – vzduchové bubliny v magme s vysokou viskozitou praskajú dramatickejšie než v prípade redšej, tekutejšej magmy ako pri Axial Seamount.
Relatívna miernosť výbuchov Axial Seamount je ideálna na pozorovanie zblízka. Observatórium plánuje počas ďalšej erupcie dokonca uskutočniť živý prenos – čo sa ešte nikdy predtým nepodarilo.
Pozorovať podmorskú erupciu nie je jednoduché. Vedci sa stali priamymi svedkami takejto udalosti vôbec po prvý raz až 29. apríla, keď vybuchla podmorská sopka Tica, nachádzajúca sa 2 100 kilometrov západne od Kostariky.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o zvýšenej aktivite islandskej sopky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
