Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V stredu o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu.
Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu Covid-19 v doterajšej histórii EÚ.
O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala EK novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT).
Von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na SDEÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. SDEÚ v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.
EK podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Steviová a NYT predložili relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré poukazujú na existenciu textových správ, skonštatoval súd. Preto tiež žiada EK o dôveryhodnejšie vysvetlenia, aby verejnosť aj sudcovia pochopili, prečo tieto dokumenty nemožno poskytnúť.
Komisia vzala na vedomie stredajšie rozhodnutie súdu, podrobne ho preskúma a rozhodne o ďalších krokoch.
„Transparentnosť bola pre Komisiu a predsedníčku von der Leyenovú vždy mimoriadne dôležitá. Naďalej budeme prísne dodržiavať pevný právny rámec, ktorý je zavedený na presadzovanie našich povinností. Naďalej sme plne odhodlaní zachovávať otvorenosť, zodpovednosť a jasnú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a zástupcov záujmových skupín,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.
Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej.
Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.
Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.
NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ.
EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti Covid-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023.
Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať.
V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti Covid-19.
Slovenský podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (RE/PS) to označil za víťazstvo pre transparentnosť. Milan Uhrík (ESN/Republika) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) vyzvali šéfku EK na okamžité odstúpenie.
Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) od nej žiada, aby predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. Podľa Miriam Lexmann (EPP/KDH) táto kauza neprispieva k dôvere občanov v únijné inštitúcie
„Je to víťazstvo pre transparentnosť. Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležité pre demokraciu - ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil Hojsík. Podľa vlastných slov požaduje vyvodenie zodpovednosti v zmysle zverejnenia predmetných SMS správ a novej praxe v transparentnosti na úrovni eurokomisie.
Verí, že toto rozhodnutie zlepší nielen transparentnosť EK, ale budú sa na základe neho riadiť aj vlády členských štátov EÚ. „Ako politická skupina sme požadovali transparentnosť pri nákupe vakcín od roku 2020 a zverejnenie predmetných SMS od roku 2021. Práve preto, aby verejnosť mala v celý proces, aj vo vakcíny samotné, väčšiu dôveru,“ doplnil.
„Potvrdili sa všetky obavy z obrovského pochybenia predsedníčky EK, ale aj postoja Komisie ako celku. Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch,“ skonštatovala Beňová.
Podľa jej názoru by mala šéfka EK predstúpiť pred europarlament s hĺbkovou správou a všetkými relevantnými informáciami o jej osobných aktivitách vo vzťahu k Pfizeru. „Následne EP posúdi, či mohlo dôjsť ku korupcii a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery,“ spresnila.
Uhrík označil prípad za „kolosálny škandál“ a von der Leyenovú vyzval na okamžité odstúpenie z funkcie. „Jej pôsobenie na najvyššej pozícii v EÚ diskredituje celú inštitúciu. A rovnako tak aj všetky tie európske reči o potrebe transparentnosti a dodržiavania právneho štátu. Nič z toho von der Leyenová nespĺňa,“ poznamenal Uhrík.
Kvestorka EP Lexmann tvrdí, že transparentnosť v tomto prípade podporovala od začiatku, a to aj prostredníctvom rôznych hlasovaní vyzývajúcich na sprístupnenie SMS správ v EP.
„Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov, na čo som od začiatku aj upozorňovala. Pretože práve dôvera občanov je kľúčová pre funkčnosť demokracie," povedala Lexmann.
Rozhodnutie súdu podľa Ondruša potvrdzuje, že celá jeho predvolebná komunikácia o tejto záležitosti nebola populistickým naháňaním politických bodov, ale na faktoch postavené obvinenia z netransparentného postupu predsedníčky EK.
„Hoci si uvedomujem veľké politické a procesné komplikácie, Ursula von der Leyenová by mala urýchlene odísť z čela EK. Viem, že to je radikálna požiadavka, ale spôsob, akým podkopáva dôveryhodnosť európskych inštitúcií, akým znehodnocuje pravidlá férového verejného obstarávania a akým preukazuje obrovský vplyv nadnárodných korporácií na politické rozhodnutia európskych orgánov si vyžaduje radikálnu nápravu v záujme posilnenia Európskej únie,“ vyhlásil.
Stredajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) o pochybení Európskej komisie pri odmietnutí zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer predstavuje dôležitý precedens pre celú EÚ, uviedol výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Prahe Martin Vokálek.
Podľa analytika je potrebné pochopiť, že išlo o výnimočnú situáciu. „Pandemická kríza si vyžadovala rýchle a koordinované rozhodnutia na úrovni EÚ. Členské štáty v tom čase nemali dostatočné kapacity ani nástroje na to, aby konali samostatne a efektívne. Zároveň to boli členské štáty, ktoré v oblasti zdravotníctva nedávali EK príliš veľa kompetencií, zatiaľ čo počas globálnej zdravotníckej krízy požadovali od EÚ rýchlu a koordinovanú reakciu a riešenia na európskej úrovni,“ skonštatoval Vokálek.
Priama a flexibilná komunikácia s kľúčovými partnermi môže byť podľa jeho slov najmä v čase krízy legitímna a potrebná. Podľa analytika to však neznamená, že jej obsah zostane mimo verejnej kontroly.
„Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ spresnil Vokálek.
Podľa výkonného riaditeľa inštitútu tento prípad vytvára precedens pre lepšie zaobchádzanie s novými formami komunikácie v únijných inštitúciách, ktoré sa používajú aj na všetkých úrovniach riadenia štátov či miest a obcí.
Rozhodnutie SDEÚ, tlak európskej ombudsmanky, niektorých poslancov Európskeho parlamentu a snaha médií informovať verejnosť o prípade podľa neho dokazujú, že právny štát v EÚ nie je len politická fráza. Naopak, existujú dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré dohliadajú na dôležité kroky európskych inštitúcií a ich vedúcich predstaviteľov, dodal Vokálek.
O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT).
EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
USA boli prvé, ktoré schválili vakcínu od spoločnosti Pfizer. Viac sa dozviete v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
