Vyrobiť z olova zlato bolo už oddávna snom alchymistov, nikdy sa ho však nepodarilo uskutočniť chemickou cestou.
Vedcom z CERN-u sa podarilo pozorovať premenu olova na zlato pomocou extrémne silných kolízií v LHC (Veľkom hadrónovom urýchľovači). Tento jadrový proces však vytvára len nepatrné množstvo zlata a len na veľmi krátky čas, píše sa v tlačovej správe.
Vedci z ALICE svoje merania, ktoré identifikujú proces premeny olova na zlato, zhrnuli v štúdii publikovanej v časopise Physical Review Journals.
Ako píše portál Veda na Dosah, tento proces je výsledkom kolízií medzi olovenými jadrami, ktoré vytvárajú silné elektromagnetické polia a spôsobujú vznik zlata.
Vyrobiť z olova zlato bolo už oddávna snom alchymistov, nikdy sa ho však nepodarilo uskutočniť chemickou cestou. Motivované mohlo byť pozorovaním, že olovo má podobnú hustotu ako zlato.
Ako sa však neskôr zistilo, olovo a zlato majú napriek podobnej hustote rozdielne prvky (jadro olova má 82 protónov a jadro zlata 79 protónov).
Premena sa podarila až v počiatočnom období časticovej fyziky v 20. storočí. Fyzici zistili, že ťažké prvky sa môžu premeniť na iné, a to buď prirodzene, rádioaktívnym rozpadom, alebo v laboratóriu bombardovaním neutrónov alebo protónov. Ide o proces zvaný jadrová transmutácia.
Vedci v CERN-e teraz tento proces potvrdili detektorom ALICE (A Large Ion Collider Experiment) a zmerali množstvo zlata, ktoré touto cestou pri experimentoch vzniklo. ALICE je totiž jediný experiment s detektorom nastaveným na pozorovanie tohto procesu.
Tento proces sa neuskutočňuje prostredníctvom tradičných chemických reakcií, ale prostredníctvom vysokoenergetických kolízií medzi olovenými jadrami.
Takýto proces môže vzniknúť len vo veľmi výkonných urýchľovačoch častíc, akým je napríklad LHC. Tieto kolízie vytvárajú stav hmoty známy ako kvarkovo-gluonová plazma. Tá existovala počas veľmi krátkeho obdobia po Veľkom tresku.
Oveľa častejšie, než pri samotných zrážkach, dochádza k interakciám, kde sa jadrá iba tesne minú. V týchto prípadoch silné elektromagnetické polia spôsobujú fotónové interakcie, ktoré vedú k ďalším javom, ako je vytváranie malých množstiev zlata.
Podľa vedcov takto vzniká 89 000 jadier zlata za sekundu. Lenže, ako sa uvádza v tlačovej správe, „zlato existuje len na malý zlomok sekundy“. Väčšina nestabilných, rýchlo sa pohybujúcich atómov zlata existovala približne 1 mikrosekundu, kým sa neroztrieštili o experimentálne zariadenie alebo sa nerozpadli na iné častice.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o rekordnej cene zlata.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
