Bývalá nemecká líderka pred vypredanou pražskou Lucernou obhajovala svoje rozhodnutia a varovala pred rozpadom Západu. Prehovorila o Ukrajine, Putinovi, migrácii ale aj Československu. Dočkala sa búrlivého potlesku.
Kto by sa v utorok večer prechádzal pri legendárnej pražskej Lucerne – mieste, kde koncert odohrala nejedna rocková legenda –, mohol by si pomyslieť, že práve takáto udalosť sa chystá. Ľudia čakali v dlhom rade, ktorý siahal až cez celú pasáž po Vodičkovu ulicu, pričom sála bola vypredaná.
Neskôr, zhruba o hodinu a pol, zaznel zo sály niekoľkominútový búrlivý potlesk – taký, aký zažíva Taylor Swift na svojom turné pravidelne. V Lucerne však nekoncertovala ani Swift, ani žiadna rocková hviezda – na návštevu tam zavítala nemecká dôchodkyňa, bývalá kancelárka Angela Merkelová, ktorá promuje svoje pamäti s názvom Sloboda.
Kniha, ktorá vyšla vo viac ako tridsiatke jazykov, vrátane češtiny (pod názvom Svoboda), má spečatiť odkaz bývalej kancelárky a tiež napraviť jej „pokrivený“ obraz.
Merkelovú na vrchole jej politickej kariéry zvykli označovať za kráľovnú Európy a tiež za jednu z najvplyvnejších žien sveta. V našich končinách – bývalých komunistických krajinách – sa tešila povesti „jednej z nás“. Ako politička z Nemeckej demokratickej republiky mala s večnými problémistami z V4 veľkú trpezlivosť, ktorá iným západným politikom chýbala.
Prudký pokles jej popularity však priniesla migračná kríza – a jej dodnes kontroverzné rozhodnutie otvoriť Nemecko aj Európu migrantom.
Ďalšiu škvrnu na jej povesti priniesla vojna na Ukrajine a obvinenia, že jej politika nákupu lacných energií z Ruska, ktorá pokračovala aj napriek útoku na Gruzínsko a neskôr nelegálnej anexii Krymu, povzbudila ruského prezidenta Vladimira Putina k totálnej vojne na Ukrajine.
Bývalá kancelárka však svoje rozhodnutia doteraz háji – a to nielen v rozsiahlych pamätiach, ale aj na pódiách ako v pražskej Lucerne, kde ju vyspovedal redaktor z Respektu, ktorý debatu spoluorganizoval.
Samotná Merkelová priznáva, že si často kladie otázku, či existuje niečo, čo keby urobila inak, mohlo zabrániť Kremľu v ďalšom útoku na Ukrajinu.
„Prezident (Volodymyr) Zelenskyj mňa a tiež (vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa) Sarkozyho obvinil po udalostiach v Buči a pozval nás, aby sme sa prišli pozrieť, čo spôsobila naša roky trvajúca politika,“ hovorí s tým, že táto kritika sa jej nepočúva ľahko, no odmieta, že by šlo o appeasement – teda politiku ústupkov agresorovi.
Trvá však na svojom a tvrdí, že i dnes by postupovala rovnako. Politička na dôchodku sa pritom označuje za osobu, ktorá ruského prezidenta veľmi dobre pozná a ku ktorej choval ako-taký rešpekt.
Merkelová pritom v roku 2008 so Sarkozym blokovala plán, ktorý mal byť predstupeňom Ukrajiny k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO). Kyjev jej tento krok často vyčíta, pretože NATO by Ukrajine poskytlo článok 5, teda spoločnú ochranu.
Bývalá kancelárka však tvrdí, že Ukrajina by sa nikdy cez prechodné obdobie – kým by sa Kyjev reálne stal členom Aliancie – neprehupla.
„Putin by nikdy neprijal, že Ukrajina vstúpi do NATO. V prechodnom období, keď by ešte nemala ochranu článku 5, by zaútočil tak ako v Gruzínsku,“ povedala, pričom pripomenula, že prechodné obdobie trvalo tri až päť rokov – ako v prípade Česka alebo Pobaltia.
Spomínala aj fakt, že americká administratíva Georgea Busha a neskôr aj Baracka Obamu odmietala napadnutému Gruzínsku pomôcť.
Politička si preto myslí, že pre Ukrajinu aj prostredníctvom Minských dohôd získala drahocenný čas.
Merkelová pripomína, že Ukrajina by v roku 2015 totálnu vojnu s Ruskom nezvládla a Putin by ju celú obsadil. Krajina bola veľmi polarizovaná a nejednotná, armáda nebola vôbec vybudovaná a ruská Čiernomorská flotila sídlila na Kryme.
„Aspoň sme zabránili vypuknutiu vojny, ktorá by podľa môjho pevného presvedčenia viedla k tomu, že v roku 2015 by celá Ukrajina bola Putinom obsadená,“ vysvetlila.
Bývalá kancelárka naznačila, že Putin sa vymkol spod kontroly a radikalizoval sa práve vďaka pandémii koronavírusu. Vtedy stratil kontakt so západnými politikmi, napriek tomu, že s nimi viedol videokonferencie. Podľa Merkelovej sa prostredníctvom videoprenosu nedajú vyriešiť rozpory.
„Takéto rokovania sa nedajú nahradiť online schôdzkami,“ povedala.
Odmietla však, že Ukrajine mohla pomôcť viac – napríklad zaslaním nemeckých zbraní či tankov. Pripomenula, že až do totálnej invázie na Ukrajinu sa Nemecko riadilo politikou neposielania zbraní do vojnových konfliktov. Zbrane na Ukrajinu dodávali iné krajiny.
Nesúhlasí aj s kritikou, že napriek Putinovmu vyčíňaniu a varovaniam od pobaltských krajín a Poľska Nemecko nakupovalo lacný ruský plyn. Merkelová pripomína, že dnes ten plyn nakupujú len krajiny strednej Európy, ako je Maďarsko – a nie Nemecko. Nakupovanie plynu vtedy považovala za diplomatický nástroj.
Bývalá kancelárka verí, že vojna sa nedá vojensky vyhrať a na jej ukončenie bude potrebná práve diplomacia. Najskôr však treba zabezpečiť, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu.
„Vieme, že Putin rozumie len sile,“ povedala. „Najsilnejšou správou pre neho bude, keď Európa a Amerika potiahnu za jeden povraz,“ dodala. Pripomenula však, že donútiť Moskvu ukončiť konflikt nebude jednoduché.
Podľa nej Európska únia doteraz reagovala dobre, no kľúčové bude, či sa udrží jednota Západu. Trump podľa Merkelovej celkom nechápe koncept jednoty a správa sa ako obchodník. Úniu varovala, že musí postupovať spoločne — nielen proti Rusku, ale aj proti Číne. Ak sa jednota rozdrobí, Západ bude oslabený.
„Trump je ako obchodník s nehnuteľnosťami, má predstavu, že buď vyhrá on, alebo ten druhý. Ale v Európskej únii nakoniec vyhrajú všetci spoločne,“ povedala so zápalom Merkelová, známa svojou pokojnou povahou a rozvážnosťou. Dodala, že verí, že spoločne je Európa silnejšia.
Spojenectvo s USA by sme sa podľa nej mali snažiť udržať, no s Washingtonom treba jednať bez strachu a s vedomím vlastnej sily.
Merkelová obhajovala aj svoje kontroverzné rozhodnutie z čias migračnej krízy, keď povedala: „my, to zvládneme“. Zdôraznila, že „my“ nemyslela seba, ale Nemecko a Európu. Podľa nej išlo o hodnoty, na ktorých Európa stojí. Priznala, že táto téma polarizovala nielen nemeckú spoločnosť, ale aj jej vlastnú stranu, CDU.
„Nedokázala by som si predstaviť, že by sme zaháňali ľudí vodnými delami od hraníc,“ vysvetlila. Kritike sa nevyhla ani voči krajinám, ktoré sa na riešení krízy nechceli podieľať. Na mušku si vzala najmä Maďarsko.
„Pre Maďarsko som určite nemala pochopenie. Nie je možné, čo robili so sýrskymi utečencami – hnali ich hore-dole, raz im dávali cestovné lístky, inokedy nie, a držali ich v neistote,“ dodala.
Priznala, že problémy s migrantmi pretrvávajú, najmä pokiaľ ide o deportácie odsúdených osôb za trestnú činnosť. Trvá však na tom, že riešenie musí byť celoeurópske a zahrnúť aj krajiny pôvodu a tranzitu migrantov.
Politička sa dotkla aj ďalšej pálčivej témy — situácie v Izraeli a Gaze. Pripomenula, že na spornom území zomiera množstvo ľudí a panuje tam veľa utrpenia. Zároveň však zdôraznila, že za situáciu je zodpovedný aj Hamas, ktorý 7. októbra 2023 zaútočil na Izrael a využíva obyvateľov Gazy ako ľudské štíty.
Izrael má podľa Merkelovej právo na obranu, no zároveň kritizovala premiéra Benjamina Netanjahua a rozširovanie židovských osád na palestínskom území. Po jej slovách podpory pre Izrael sa v sále ozval potlesk.
Merkelová priznala, že keby sa narodila v Západnom Nemecku, pravdepodobne by sa političkou nestala.
„Keby som vyrastala na Západe, najskôr by som do politiky nikdy nešla,“ vysvetlila s tým, že na Západe by musela budovať kariéru úroveň po úrovni.
S humorom dodala, že ministerkou sa stala najmä preto, lebo reprezentovala tri menšiny: mladých, ženy a obyvateľov NDR.
V slobodnom svete by si zvolila iné povolanie — možno psychologičku či učiteľku. To však v NDR nebolo možné, pretože komunisti aj v týchto oblastiach presadzovali svoju ideológiu.
„Dva plus dva sú štyri aj cez komunizmus,“ komentovala výber vedeckej dráhy.
Merkelová uviedla, že vďaka detstvu a mladosti v NDR pozná strednú Európu veľmi dobre. Počas civilného života precestovala viaceré krajiny regiónu a navštívila aj skryté zákutia Prahy a Bratislavy.
Silnú spomienku má aj na Pražskú jar a jej potlačenie. Spomína, ako v NDR závideli Čechoslovákom odvahu Alexandra Dubčeka. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ju zasiahla a dodnes sa cíti zahanbená za účasť NDR na tomto akte agresie.
Na záver sa Merkelová zverila s tým, čo ju v súčasnosti najviac trápi. Je to situácia v Afrike, ktorá si podľa nej zaslúži väčšiu pozornosť, a tiež umelá inteligencia a dezinformácie, ktoré oslabujú demokraciu.
Varuje, že za šírenie dezinformácií nikto nenesie zodpovednosť a to je veľký problém.
Svojimi verejnými vystúpeniami a knihou chce mladých povzbudiť k vstupu do politiky a pripomína, že práve tam je nevyhnutný kompromis, na ktorý by sa nemalo zabúdať.
Zdá sa, že Merkelová našla svojich podporovateľov v Česku najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí tvorili veľkú časť publika. Odmenili ju búrlivým potleskom. Ona sa im poďakovala a rozlúčila sa česky: „Ahoj.“
Zahraniční študenti tento rok na Harvard nenastúpia, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
