Trump stojí na rázcestí – môže pritvrdiť a zaviesť naozaj účinné sankcie, ktoré však nesú riziko eskalácie. Alebo sa môže z celého problému vyzuť, čo by potešilo Putina, myslí si amerikanista Kryštof Kozák.
Za posledný týždeň sa americký prezident Donald Trump viackrát ostro vyjadril na adresu svojho ruského náprotivku Vladimira Putina.
„Vždy som mal s Putinom veľmi dobré vzťahy, ale niečo sa s ním stalo. Úplne sa zbláznil!“ rozčuľoval sa Trump nad ruskými útokmi na civilistov.
Rusko v uplynulých dňoch pokračovalo v čoraz intenzívnejších útokoch dronmi a raketami, ktoré zasahujú najmä civilistov a civilnú infraštruktúru. Trump preto varoval, že Putin sa „zahráva s ohňom“.
Kremeľ jeho slová komentoval tým, že prezident USA je v „emočnom preťažení“ vzhľadom na nejasnosti okolo rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
V komentároch po celom svete však bolo jasno. Podľa analytikov už Trump chápe, že Rusi rokovania nemyslia vážne a len naťahujú čas – túto možnosť prezident viackrát pripustil.
Objavili sa aj ostrejšie reakcie. Bývalý plukovník britskej armády Hamish de Bretton-Gordon tvrdí, že „Trump si konečne uvedomil, že Putin si o ňom myslí, že je idiot.“
Kritika prichádza aj z radov republikánov, ktorí vyzývajú Biely dom na tvrdší postup a ďalšie sankcie.
Spýtali sme sa preto amerikanistu Kryštofa Kozáka z Karlovej univerzity v Prahe, ako vníma vývoj, prečo Trump ešte nepristúpil k novým sankciám, čo znamenajú neustále útoky na Volodymyra Zelenského a tiež to, aká je šanca, že USA ustúpia od mierových rokovaní.
Rokovania sú momentálne na mŕtvom bode, no má sa konať druhé kolo priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa má uskutočniť v pondelok 2. júna. Na nich má Rusko predložiť memorandum s podmienkami ukončenia vojny.
Americká administratíva už pripravila mierový plán, ktorý Rusku ponúka významné ústupky. Znamenalo by to výrazný odklon od politiky územnej celistvosti Ukrajiny. Najviac vášní vyvoláva ochota uznať okupovaný Krym ako súčasť Ruska.
„Donald Trump si podľa všetkého naozaj praje konflikt na Ukrajine ukončiť a je kvôli tomu ochotný aj k zásadným ústupkom voči Rusku,“ vysvetľuje Kozák, vedúci Katedry severoamerických štúdií na Univerzite Karlovej.
Moskva však požaduje ešte viac – aj územia, ktoré zatiaľ nemá pod kontrolou. Podľa expertov Putin len naťahuje čas, pretože sa domnieva, že má na fronte výhodu a že mu hrá do karát. Za rečami o „odstránení príčin vojny“ sa podľa nich skrýva jeho skutočný cieľ – kapitulácia Kyjeva.
„Ukázalo sa, že Putin zámerne preťahuje a komplikuje vyjednávania, čím frustruje Trumpa. Aby ho prinútil k mieru, musel by Trump výrazne pritvrdiť sankcie a vojenskú pomoc Ukrajine,“ tvrdí Kozák.
Trump sa už viackrát vyhrážal Rusku sankciami, no doteraz žiadne nové nezaviedol. Počas telefonátu s európskymi lídrami mal dokonca povedať, že teraz nie sú dobrý nápad.
„Aby boli sankcie pre ruskú ekonomiku naozaj citeľné, museli by sa zamerať aj na kľúčových obchodných partnerov, ako sú Čína a India, ktoré vo veľkom dovážajú lacné ruské suroviny. Okrem zvýšenia cien ropy by to však vyhrotilo aj vzťahy s týmito krajinami,“ vysvetľuje odborník.
V Senáte už Trumpov spojenec, vplyvný republikánsky senátor Lindsey Graham, pripravil návrh tvrdých sankcií v spolupráci s demokratom Richardom Blumenthalom.
Za návrh je pripravených hlasovať až 80 senátorov, čo je silné gesto. Otázna je však jeho podpora v Snemovni reprezentantov.
Návrh by nezasiahol len Rusko, ale aj krajiny, ktoré odoberajú ruskú energiu. Počíta s tzv. sekundárnymi sankciami vo výške až 500 %. Cieli najmä na Čínu a Indiu, ktoré sú dnes hlavnými odberateľmi ruskej ropy.
Zasiahnutá by však bola aj takmer polovica krajín EÚ. Cez prístavy Francúzska, Španielska, Belgicka, Holandska a Portugalska prúdi do Európy skvapalnený ruský plyn. Taliansko, Grécko, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko dostávajú plyn plynovodmi.
Slovensko a Maďarsko navyše stále importujú aj ruskú ropu a využívajú ruské jadrové palivo – to používajú aj Fínsko, Česko a Bulharsko.
Cieľom návrhu je znížiť ceny ropy, plynu a ďalších komodít, ktoré Kremeľ využíva na financovanie štátu aj vojny proti Ukrajine.
Ruský rozpočet je postavený na predpoklade ceny ropy okolo 70 dolárov za barel. Ak by klesla na 30 - 40 dolárov, ruskej ekonomike by hrozil kolaps.
Práve takúto „zbraň“ chcel Trump využiť už v kampani. Teraz sa však zdráha – podľa Kozáka z obavy pred eskaláciou.
Aj keď republikánski zákonodarcovia na neho tlačia, Trump sa zatiaľ odmieta nechať zatiahnuť do konfliktu.
„Práve eskalácii konfliktu sa Američania snažia vyhnúť. V kruhoch Trumpových poradcov tiež koluje obava, že ďalšia eskalácia konfliktu a zúfalá ruská situácia zvyšujú pravdepodobnosť jadrového úderu,“ uvádza odborník.
Zároveň sa však ozýva čoraz viac republikánov, ktorí tvrdia, že Putin si z Trumpa robí žarty a ťahá ho za nos. Práve Graham sa vyjadril, že sa Putin s Američanmi hrá.
Mnohým sa tiež nepáčia prezidentove výroky, že za vojnu môže Zelenskyj a Ukrajina, ako aj stavanie agresora a obete na jednu rovinu či spochybňovanie legitímnosti ukrajinského prezidenta.
Napriek tomu, že sa zdalo, že ukrajinský a americký prezident sa na pohrebe pápeža Františka zmierili a dokonca mali produktívny rozhovor, Trump sa neustále púšťa do kritiky Zelenského.
Po prvých priamych rokovaniach Ukrajiny a Ruska ho nazval „najlepším obchodníkom na svete“. Neskôr, keď nazval Putina šialeným, pustil sa aj do ukrajinského prezidenta, ktorý podľa Trumpa spôsobuje svojimi rečami (o nečinnosti USA voči Rusku) problémy.
„Sčasti to môže byť aj osobné, keď prezident Zelenskyj neprejavoval voči Trumpovi a USA dostatočnú zbožnú úctu a vďačnosť. Požiadavky prezidenta Zelenského na zachovanie teritoriálnej integrity Ukrajiny komplikovali mierové rokovania, čo Trump tiež nedobre niesol,“ vysvetlil Kozák.
Ukrajina sa však po incidente v Oválnej pracovni poučila a nateraz súhlasila s každou americkou požiadavkou, ako je 30-dňové prímerie či priame rokovania.
„Teraz je jasne vidieť, že mierový proces brzdia Rusi. Na všeobecnejšej úrovni Trumpovi prekáža, že Zelenskyj hovorí o morálnom rozmere konfliktu a jasne označuje Rusko za zlého agresora. Trump takú čiernobielu rétoriku odmieta a je schopný sa dohodnúť s kýmkoľvek, keď to pre neho bude výhodné,“ dodáva amerikanista.
Trump je často obviňovaný z toho, že chce prakticky kapituláciu Kyjeva ako politické víťazstvo, ktoré by mu pomohlo získať Nobelovu cenu.
Kozák si myslí, že hlavnou motiváciou Trumpa môže byť predvolebný sľub a tiež to, aby na Ukrajinu prestali prúdiť peniaze bežných Američanov.
„Konflikt na Ukrajine väčšinu Američanov zase tak nezaujíma, Trump však jasne sľúbil, že konflikt ukončí a hlavne naň prestane dávať peniaze amerických daňových poplatníkov. Jeho velikášskemu egu by sa Nobelova cena mieru určite páčila, ale nerobí to pre ňu,“ vysvetľuje.
Taktiež, ak by bol Kyjev donútený k veľkým ústupkom a nedostal by silné bezpečnostné záruky a pomoc po vojne, nešlo by o udržateľný mier, ale v skutočnosti len o operačnú pauzu ruskej armády, ktorá by Rusom pomohla prezbrojiť sa, preorganizovať svoje sily a znova zaútočiť.
Takémuto scenáru sa chcú USA podľa ministra zahraničných vecí Marca Rubia vyhnúť.
Kozák však upozorňuje aj na ďalší negatívny scenár – vystúpenie USA z mierových rokovaní. Otázne by bolo, čo by ďalej bolo s vojenskou pomocou pre Kyjev a tiež so spravodajskými informáciami, ktoré sú pre obranu Ukrajiny kľúčové. Amerikanista upozorňuje, že práve takýto scenár by Putin preferoval.
„Obávam sa, že to reálne hrozí. Trump je schopný povedať, že konflikt na Ukrajine je v podstate (Joeova) Bidenova vojna a že bezpečnosť v Európe majú zaisťovať predovšetkým Európania. Tým si politicky umyje ruky a začne sa venovať iným problémom. Pre Putina je taký scenár lákavý, pretože by pozíciu Ukrajiny ešte viac oslabil,“ vysvetľuje expert.
Zároveň však dodáva, že nie je vylúčené, že nastane pravý opak a Trumpov pohár trpezlivosti s Putinom pretečie.
„Predvídať konanie takej chaotickej osobnosti ako Trump je ťažké, ale je dosť dobre možné, že mu s Putinom nakoniec trpezlivosť dôjde a konečne sa na neho tiež rozčúli,“ dodáva.
V takom prípade by Trump mohol na Putina uvaliť aj ďalšie sankcie a mohol by navýšiť aj vojenskú pomoc.
Miliardár Elon Musk opustil Trumpov tím, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
